Rozmáhajúce sa útoky však nejdú ruka v ruke s ochranou počítačov, sietí či dát a experti poukazujú na nedostatočnú gramotnosť obyvateľov. Slováci majú byť podľa ukazovateľov v tejto ochrane v porovnaní s inými krajinami pozadu a chýba nám aj proaktívna ochrana.
Absentujú učitelia, ktorí by pomohli pri lepšom tréningu, a znižuje sa aj počet ľudí, ktorí vyštudovali technické odbory.
Pomôcť by mohlo dostať túto tému do povedomia širokej verejnosti, tak bežných používateľov, ako aj firiem a na kybernetickú bezpečnosť pripravovať už žiakov v školách.
Globálny prieskum KPMG síce zistil, že topmanažéri považujú bezpečnosť za prioritu číslo jeden, no až 80 percent z nich hovorí, že na kybernetický incident sú pripravení len tak trochu.
Viacerí riaditelia či majitelia firiem si jednoducho neuvedomujú dosahy, aké by mohli mať kybernetické útoky na ich biznis zámery. Šenkarčin poukázal na to, že v porovnaní s výdavkami na informačné technológie sú výdavky na kybernetickú bezpečnosť okolo piatich percent.
„Zdá sa však, že s pribúdajúcim množstvom útokov sa začínajú aj u nás investície do tejto oblasti brať vážnejšie, ako napríklad v nedávnej minulosti schválený projekt v pomerne slušnej výške na vybudovanie infraštruktúry,“ doplnil.
Špeciálny agent FBI Robert J. Cameron na panelovej diskusii Hashtag 4 Cybersecurity uviedol, že kooperácia v rámci Europolu je podľa neho dobrá a existuje 24-hodinová sieť výmeny informácií. Stav však podľa neho závisí tak od konkrétnej krajiny, ako aj od biznisu a konkrétnych ľudí.
Experti sa zhodujú, že akokoľvek môže štát tlačiť na ochranu dát, na konci je to aj tak vždy problémom jednotlivca a vlastníka týchto dát.