Podľa niektorých primátorov obcí bolo dôvodom úspechu Harabina a Kotlebu to, že stavili na protimigračnú rétoriku, v ktorej zosobnili aj rómsku otázku. Čo si o tom myslíte?
Región, kde skóroval napríklad Harabin, poznám, ako aj mentalitu ľudí. A poznám tiež dosť ľudí, ktorí ho volili. Nemyslím si však, že by to bolo dané protirómskou záležitosťou či vecami, ktoré sa týkajú migrácie. Nebol to rozhodujúci faktor. Vôbec si nemyslím, že by sa problematika migrácie ľudí na severovýchodnom Slovensku nejakým spôsobom dotýkala, rovnako ako rómska otázka.
Prečo teda ľudia volili Harabina?
Rozpráva ich jazykom, veľmi jednoduchým a pochopiteľným. Je to aj o forme. Nikto z kandidátov, ktorí žijú v tom regióne, sa k ľuďom nedokázal priblížiť. Harabin však do tohto regiónu aj sám chodí. Pozná ho a ľudia poznajú jeho. To, čo rozpráva z formálnej stránky, vzbudzuje u ľudí dôveru.
A čo sa týka obsahu?
Je to skôr záležitosť všeobecnej nahnevanosti z toho, ako funguje politika. Možno je to klišé, ale to, ako si mocní rozdávajú milióny, v tých chudobných regiónoch veľmi rezonuje. Ľudia nedôverujú politickým stranám. Harabin bol ten, ktorý sľuboval veľmi jednoduché a rýchle riešenia. Dokázal získavať presne v tých regiónoch, ktoré boli predtým baštou Smeru. Oni tohto človeka skutočne vnímajú ako svojho.
Harabin sa prezentoval aj ako predstaviteľ tradičnej rodiny. Ako tento faktor vplýval na voličov?
Konzervatívne hodnoty mohli mať na úspechu nejaký podiel. Aj keď konzervativizmus nemožno brať v tomto regióne príliš doslova. Bývalý župan Prešovského kraja Peter Chudík, ktorý v regióne vyhrával, bol asi trikrát rozvedený. Nie je to tradičné vnímanie konzervativizmu, ako to vnímame v kontexte KDH či cirkvi. Ide o spätosť s regiónom, s tradíciami, hrdosť... A toto Harabin dokázal artikulovať.
Prečo mu ľudia dôverujú?
Ľudia sa boja a majú na to vplyv aj fake news. Je to spojené s nižšou životnou úrovňou aj vzdelanosťou, čím je región charakteristický. Harabina volila hlavne generácia, ktorá je v strednom a staršom veku.
Je možné, že premietne volebný potenciál, ktorý si nakumuloval, do nejakej novej strany?
Osobne si nemyslím, že by chcel ísť touto cestou. Nie je to človek, ktorý by mal budovať stranu a organizovať jej život. On je politický solitér. Nie je ani Kotleba, ktorý sa dokáže obklopiť ľuďmi a spolupracovať s nimi. Percentá, ktoré dostal, sú však, samozrejme, lákavé pre politické strany.
Ako napríklad pre stranu Hlas ľudu odídenca z hnutia Sme rodina Petra Marčeka...
Áno, ľudia s obrovskými ambíciami, ktorí politiku vnímajú naivným spôsobom a nie sú schopní osloviť voličov sami. Preto potrebujú tvár, ktorá by im tých voličov priniesla. Viem si predstaviť, že tá Harabinova cena preto môže byť veľmi vysoká. Človek, ktorý ho do strany dostane, sa však asi nebude chcieť deliť o post s ďalším človekom.
Založí si vlastnú stranu?
Keby Harabin chcel, tak ju pôjde zakladať, ale v tejto pozícii si ho veľmi neviem predstaviť. Navyše, má vynikajúce miesto tam, kde je a nepotrebuje sa zaťažovať tým, že by išiel do riskantných vôd politiky. Má takú istotu, ktorú mu mnohí môžu len závidieť.
Je pravdepodobné, že o päť rokov znovu zabojuje o post prezidenta?
Jeho ego je také obrovské, že ak sa nič nestane, tak o tom nemôžeme pochybovať. Je mu jedno, čo si ľudia o ňom myslia. Je veľmi pravdepodobné, že do boja pôjde a opäť získa nejakých 10 percent. Jeho politický výtlak však nie je taký, aby sa mohol stať prezidentom. Z Harabina slovenský prezident nikdy nebude.
V kontexte posledných prieskumov agentúr Focus a AKO sa hovorí o posilnení ĽSNS. 10-percentnú hranicu však strana prekročila aj v auguste. Je nárast preferencií spojený s Kotlebom ako prezidentským kandidátom?
Skutočne to môžeme za tým hľadať. Kotleba určite nešiel do kampane s tým, že sa stane slovenským prezidentom. Uvažuje triezvejšie, než si mnohí ľudia myslia, a je silný pragmatik. Kampaň zvládol štandardne. Bol v médiách, hovorilo sa o ňom... Netreba však robiť veľké haló, keď v jednom alebo v dvoch prieskumoch politická strana vyskočí o pár percent. Treba rátať aj štatistickú odchýlku. Ďalšia vec, ktorú treba sledovať, je dlhodobý trend.
Kedy by sme sa teda nárastu mali obávať?
Ak je nejaká politická strana dlhodobo ustálená na 10 percentách, čo ukazujú viaceré prieskumy verejnej mienky, tak to nie je nič relevantné. Ak sa to ukáže zhruba v piatich prieskumoch v priebehu polroka, tak sa dá povedať, že sa niečo deje a preferencie rastú. Uvidíme, čo prinesú ďalšie prieskumy. Zmeny však teraz nie je ani prečo očakávať. Na politickej scéne sa nestalo nič, z čoho by Kotleba dokázal vybiť politický kapitál. Sám nerobí nič iné ako doteraz, a preto nevidím racionálny dôvod na zmenu preferencií. Chápem, že sa Kotlebu bojíme, ale strach má niekedy veľké oči.
Čo je teda skutočná hrozba, ktorá vyplynula z uplynulých volieb?
Obrovské memento pre tradičné politické strany je to, že 25 percent voličov v prezidentských voľbách dalo hlasy tým, ktorí volajú po zmene systému a majú extrémistickú až primitívne populistickú rétoriku. To je najväčší problém volieb. Myslím si, že nikto nečakal, že to bude až také hrozivé percento a vypovedá to o stave spoločnosti. Nestalo sa ani to, že si Kotleba s Harabinom navzájom požierali hlasy napriek tomu, že kotlebovci útočili na Harabina a Harabin na nich trochu tiež. Hrozivé by to bolo vtedy, keby sa títo dvaja ľudia dostali do jednej politickej strany.
Môže na úspech antisystému nejako zareagovať opozícia, ktorej kandidátom to nevyšlo?
Podľa mňa nevie ako. Určite to nevidí rada, ale za celý ten dlhý čas, čo máme Kotlebu na politickej scéne, som nevidel jediný náznak toho, akým spôsobom sa s tým chcú politické strany vysporiadať. Každý tvrdí, že to vníma ako problém, ale na problém treba navrhnúť aj riešenia. To je veľmi zarážajúce. Máme tu antisystémové strany, ktoré volajú po veľkej zmene politického systému, po demontáži demokracie. Dokážu prežiť na tom, že šíria lživé správy, a potom máme veľa ľudí, ktorí takéto fake news konzumujú.
Takže politické strany a vláda na to nijako nereagujú?
Nerobí sa v tomto absolútne nič. V Česku je to trochu iné. Určite je to aj záležitosť toho, ako boli ľudia vychovaní, akým spôsobom majú konzumovať informácie a ako potom s nimi nakladať. Ľudia by sa mali naučiť čítať informácie, ktoré k nim prichádzajú, a nedávať pozor iba na formu, ale aj na obsah. Som skeptický. Nemyslím si však, že by sa Kotlebova strana stala vládnou stranou alebo že by Harabin nejako zamiešal karty na domácej politickej scéne.