Prekvapili vás v niečom výsledky prieskumu, podľa ktorého si takmer polovica ľudí praje odchod Andreja Kisku z politiky?
Neviem, či sú tieto výsledky priamo prekvapujúce. Tie dáta skôr ukazujú, že relevantná časť populácie stále vidí politickú budúcnosť Andreja Kisku. Dá sa z nich vyčítať, že keď spočítate percento ľudí, podľa ktorých by si mal založiť vlastnú stranu, s tými, čo podporujú jeho pripojenie sa k už existujúcemu politickému zoskupeniu, dostávame sa k vyše 37 percentám populácie. Takže podľa všetkého to bude primárne táto skupina obyvateľstva, o ktorej priazeň a sympatie sa Kiska bude usilovať. Na druhej strane, okolo 49 percent respondentov hovorí, že si už neprajú, aby Kiska v politike pôsobil. Odkaz tejto časti populácie bol jasný – chcú, aby z politiky odišiel. Máme tam ešte vyše 13 percent respondentov, ktorí sa k tejto otázke nevedeli vyjadriť a nedokázali zaujať žiaden postoj.
Vidíte v týchto výsledkoch nejaký vývoj oproti prechádzajúcim prieskumom?
My sme takýto typ otázky v minulosti nekládli, takže sa to nedá priamo porovnať. Zisťovali sme potenciál strany Andreja Kisku, čo je už však, samozrejme, iný typ otázky. Pretože otázka na to, čo by mal Kiska v krátkej budúcnosti urobiť, pokiaľ ide o jeho politickú budúcnosť, nehovorí o potenciáli jeho strany.
Čo teda z najnovšieho prieskumu podľa vás vyplýva?
Tých necelých 40 percent hovorí o určitej skupine voličov, na ktorú sa Andrej Kiska bude orientovať. Samozrejme, je zjavné, že nie všetkých ľudí zo skupiny potenciálnych voličov osloví. Nechcem teda odhadovať potenciál samotnej strany. Na druhej strane je jasné, že má priestor na politickom trhu, na ktorom by mohol získavať hlasy.
Kde vidíte tento priestor? Kiska tvrdí, že bude centrista...
Keby sme ho chceli na základe týchto dát nejako konkrétnejšie definovať, tak z hľadiska aktuálnych volebných preferencií vidíme prajnejšie prostredie pre Andreja Kisku hlavne v rámci opozície, respektíve v časti politického spektra od stredu doprava. Veľmi pozitívne na túto otázku reflektovali najmä voliči SaS. Pokračujúcu politickú budúcnosť Kisku vidí 80 percent tejto strany. Podľa nich by si mal buď založiť vlastnú stranu, alebo vstúpiť do niektorého z existujúcich zoskupení.
Ako na tom boli voliči iných opozičných strán?
V prípade OĽaNO to bolo takmer 60 percent súčasných voličov strany. V porovnaní s celopopulačnými údajmi to bolo pozitívne aj v prostredí Sme rodina alebo KDH. Pripomenul by som však ešte jeden zo zaujímavejších údajov tohto prieskumu. Konal sa pred druhým kolom prezidentských volieb a my sme sa pýtali aj na to, komu respondenti plánujú dať hlas. Medzi tými, čo chceli voliť Zuzanu Čaputovú, boli takmer dve tretiny takých, ktorí odpovedali pozitívne na otázku týkajúcu sa pokračujúcej politickej budúcnosti Andreja Kisku. Takže tu je pravdepodobne nejaký priestor, kde sa bude Andrej Kiska pohybovať. Prirodzene, zároveň bude mať aj silnú konkurenciu v už existujúcich opozičných stranách.
Môže Kiska súperiť o hlasy aj s Progresívnym Slovenskom?
Jednoznačne áno. V Progresívnom Slovensku bol ten údaj takisto veľmi vysoký. Dosiahol 75 percent súčasných voličov Progresívneho Slovenska a Spolu. Tieto dva subjekty meriame ako koalíciu, keďže sami povedali, že ich spolupráca sa netýka len volieb do Európskeho parlamentu. Majú zámer pokračovať aj v slovenských parlamentných voľbách. Tam je zaujímavý pomer 50 na 50, medzi tými, ktorí si želajú novú stranu Andreja Kisku a respondentmi podporujúcimi jeho vstup do už existujúcej strany. Napríklad v prípade SaS či OĽaNO je to skôr tak šesť ku štyrom. Mierne sa teda prikláňajú k alternatíve, aby si založil vlastnú politickú stranu.
Spomínali ste, že sa prieskum uskutočnil pred druhým kolom prezidentských volieb. Myslíte si, že jeho výsledky nejakým spôsobom ovplyvnilo aj prvé kolo, v ktorom suverénne zvíťazila Čaputová?
Toto sa dá hodnotiť len veľmi ťažko. Na túto otázku by sa dalo odpovedať iba v tom prípade, ak by sme mali tieto veci zmerané aj pred prvým kolom. Samozrejme, môže to zvádzať k tomu, že voliči z tejto časti opozičného spektra prežívali rovnakú emóciu ako pri víťazstve Čaputovej v prvom kole aj pri odpovedaní na tieto otázky. Avšak osobne si nemyslím, že by tie údaje boli výrazne iné v prípade, keby sme sa pýtali pred prvým kolom. Samotné prieskumy verejnej mienky totiž aj pred ním výrazne favorizovali Zuzanu Čaputovú. Naladenie verejnej mienky bolo vtedy rovnaké ako po prvom kole. Hoci, samozrejme, muselo reálne prísť k potvrdeniu prvého miesta Čaputovej v druhom kole volieb. Podľa mňa však tá časť spektra, o ktorú sa snaží aj Andrej Kiska, bola už odvtedy na tú zmenu naladená a toto bolo len akýmsi potvrdením tejto emócie.