Pri tvorbe Ústavy a koncepcie Ústavného súdu sa hovorilo aj o jeho dôležitosti z hľadiska zabezpečenia, aby sa na Slovensko nevrátili iné režimy. Myslíte si, že ak by sa súd nebol vytvoril, skutočne by to hrozilo?
Áno, vtedy sa vychádzalo z toho, že sa nedá prejsť od totalitného režimu k demokracii bez Ústavného súdu. Navyše tu bola istá historická tradícia. Ústavný súd určite bol zárukou proti hrozbe návratu. Zdá sa však, že pokušenie sústrediť všetku moc, zákonodarnú, výkonnú, súdnu moc i vrátane moci Ústavného súdu, do rúk jedného politického zoskupenia je naďalej veľké.
Ako sa Ústavný súd za 26 rokov od svojho vzniku zmenil?
Súd má príliš veľa kompetencií, nie všetky mu však sedia. Narástol mu počet prípadov, rozšírili sa počty i kvality poradcov. Práve poradcovia sa stali do istej miery hnacím motorom rozhodovacej činnosti súdu.
Pôvodne sa skladal z 10 sudcov volených na sedem rokov. Po novele Ústavy je sudcov 13 a sú volení na 12 rokov. Je to lepšia forma?
Bol tu aj nápad s 15 sudcami. Dodnes je na Ústavnom súde pripravených aj toľko kresiel. Na základe doterajších skúseností som názoru, že optimálne zloženie by bolo 10 sudcov ustanovených na 12 rokov.
Sudcom ste boli v rokoch 2000 – 2007, teda v druhom funkčnom období súdu. Mal už vtedy Ústavný súd stabilné postavenie v slovenskom súdnom systéme, alebo ste si museli nejaké zmeny a práva vybojovať?
Myslím si, že počas spomínaného druhého funkčného obdobia súdu sa podarilo vymedziť jeho vzťah k všeobecným súdom vrátane Najvyššieho súdu a stabilizovať jeho judikatúru. Za prieťahy v konaní súdov sa úspešní sťažovatelia dočkali priznania a výplaty finančného zadosťučinenia. Počet sťažností výrazne narástol.
Ako vyzeral váš bežný pracovný týždeň?
Čítal som návrhy a písal rozhodnutia. Pravidelný prísun nových spisov každého nútil, aby si vytvoril nejaký systém práce. Potom išlo o to vytrvať v ňom. Bol to taký kolotoč. Spravidla raz do týždňa som si musel nachystať veci do senátu. Priebežne som tiež študoval rozhodnutia iných senátov či iných súdov ako českého či európskych. Približne raz do mesiaca som si pripravoval plenárne rozhodnutia, ak som bol sudcom spravodajcom vo veci. Ak som ním nebol, pripravoval som sa na diskusiu v pléne o rozhodnutiach kolegov sudcov.
V čom spočíva funkcia predsedu Ústavného súdu?
Ide o riadiacu funkciu, predseda by mal byť prvý medzi rovnými. Táto funkcia by mala byť aj pracovná, k čomu patrí tiež zapájanie sa do rozhodovacej činnosti. Miera aktivity však závisí aj od samotnej osoby predsedu.
Prečo sa v uplynulom období verejne vyjadrovala iba predsedníčka Ivetta Macejková?
Predtým platilo, že okrem predsedu sa môžu verejne vyjadrovať aj predsedovia senátu. Čo sa týka ostatného obdobia, neviem presne, ako to bolo. Na to by skôr vedeli odpovedať vtedajší sudcovia.
Ako sa pozeráte na to, keď sa na Ústavný súd chcú dostať expolitici? Nemám na mysli iba najviac medializovaného Roberta Fica, ale tiež Milana Čiča či Ladislava Orosza, ktorým sa to aj podarilo.
Aktívni politici či expolitici z oblasti zákonodarnej moci a výkonnej moci nie sú vždy tými najvhodnejšími kandidátmi na ústavných sudcov. Česť výnimkám z minulých období. Podľa mňa na Ústavnom súde nemusia mať miesto hlavne priemerní právnici.
Je podľa vás voľba sudcov poslancami parlamentu, ktorí dvojnásobný počet kandidátov ponúknu prezidentovi, a ten polovicu z nich vymenuje na Ústavný súd, vhodnou úpravou?
K tomu som sa vyjadril už veľmi dávno. Dvojnásobný počet nebol podľa mňa ten najlepší nápad. O novom spôsobe sa už dávno dalo a malo diskutovať.
Ak o tom rozhodne Najvyšší súd, Ústavný súd by mal po ňom rozhodovať o rozpustení strany ĽSNS. Aký výsledok očakávate?
Zákaz politickej strany predstavuje najostrejšiu a okrem toho i dvojsečnú zbraň demokratického právneho štátu, ktorú má proti svojim organizovaným nepriateľom. Čo sa zakazuje, to sa však šíri. Je to i myšlienka starovekého čínskeho filozofa Lao-c´. Možno si ju trochu osvojil aj nemecký Spolkový ústavný súd, keď 17. 1. 2017 nezakázal Národno-socialistickú stranu Nemecka, hoci inak napísal 300 strán o strane, ktorá vo voľbách 2017 získala 0, 4% hlasov a ktorá má za cieľ ,nahradiť existujúci ústavný poriadok autoritatívnym štátom budovaným na etnickej ľudovej pospolitosti.´ Potenciál ĽSNS sa postupne približoval k 10 percentám a teraz ich presiahol. Neviem, čo mám očakávať.