Andrej Danko
Koncom roka 2018 Denník N priniesol informáciu o tom, že vtedajší predseda Národnej rady a predseda SNS Andrej Danko vytvoril svoju rigoróznu prácu pospájaním piatich vysokoškolských učebníc. Tú odovzdal v roku 2000 a získal za ňu titul doktora práv na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. To, že Danko vo svojej práci použil množstvo cudzích textov s nesprávnou alebo chýbajúcou citáciou, potvrdila aj komisia, ktorú zriadila samotná univerzita na prešetrenie kauzy. Z práce, ktorá má celkovo 72 strán, tak podľa Denníka N 63 pochádza z použitej literatúry. No a ani zvyšné strany neobsahujú vlastné myšlienky, ide o obsah, čestné vyhlásenie a podobne.
Branislav Gröhling
Súčasný minister školstva má tiež problémy s plagiátorstvom, aj napriek tomu zostal na ministerskej stoličke sedieť aj naďalej. Problematická je diplomová práca, s ktorou získal magisterský titul. Ako informoval Denník N, na jednej strane do nej z veľkej časti skopíroval svoju bakalársku prácu, ale obsahuje aj rozsiahle pasáže kníh, ktoré nie vždy odcitoval. Ako napríklad odhalil denník SME, problém sa začína už v úvode práce. Ten je totiž doslovne prevzatý z textu prebalu knihy Terorizmus, Hrozba doby, vôbec sa však tento zdroj neuvádza. Antiplagiátorský systém mu zistil zhodu 31 percent.
Igor Matovič
Medzi plagiátorov sa zaradil aj terajší premiér Igor Matovič so svojou diplomovou prácou, ktorú obhájil na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Na to, že Matovič v práci pospájal cudzie texty, upozornili Hospodárske noviny ešte v roku 2012, pred pár týždňami sa k téme vrátil Denník N, ktorý ju porovnal s dvomi knihami, ktoré mal vykradnúť. Výsledkom porovnania je, že Matovič vo svojej práci preberá z kníh od slova do slova celé pasáže, pričom ich cituje iba zriedkakedy a vlastný vyzerá byť iba záver. Samotný premiér ešte dávnejšie uviedol, že prácu nepísal on, ale na počítači ju prepísala sestra jeho najlepšieho kamaráta, údajne z jeho poznámok. Po tom, ako sa dostali na verejnosť informácie o Matovičovej práci, sám seba označil na Facebooku za zlodeja a povedal, že hneď, ako splní to, čo sľúbil voličom, z funkcie premiéra odstúpi.
Boris Kollár
Tak ako predchádzajúci predseda parlamentu aj ten terajší je plagiátorom. Upozornil na to predseda strany Spolu Juraj Hipš ešte koncom júna. Boris Kollár získal magisterský titul na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, polovicu diplomovej práce však mal odkopírovať z práce svojho vlastného školiteľa bez toho, aby uviedol zdroj. Okrem toho práca obsahuje aj texty z internetu, Kollár sa pritom ani neobťažoval vymazať úryvky, ktoré pozývajú turistov do kysuckého regiónu. Situácia vzbudila v koalícii konflikt, nakoniec Kollár sám vyhlásil hlasovanie o svojom odvolávaní, za však bolo iba deväť poslancov. Antiplagiátorský systém vyhodnotil zhodu na 24 percent, čo je podľa pravidiel skalickej vysokej školy ešte v poriadku.
Ján Figeľ
So záverečnou prácou mal problém aj ďalší bývalý predseda Národnej rady Ján Figeľ. Ten získal doktorandský titul v roku 2007 na Súkromnej vysokej škole sv. Alžbety. Problém bol však v tom, že ako dizertačnú prácu odovzdal knihu o integrácii Slovenska do Európskej únie. Tú však pôvodne vydal spolu s Miroslavom Adamišom ešte v roku 2003, v práci však toto spoluautorstvo nepriznáva. Problematické bolo aj to, že Figeľ získal titul v odbore sociálna práca, čo téma knihy nebola a Figeľ sa tejto problematike ani nevenoval. Ako vtedy vysvetlila bývalá rektorka školy Alžbeta Mrázová, „proste sa prihliadlo aj na to, že urobil Slovensku dobré meno“.
Ľubomír Ábel
V roku 2010 sa do vedenia Policajného zboru dostal Ľubomír Ábel a Ján Vaľo, obaja ako viceprezidenti. Čoskoro však vysvitlo, že nemajú spoločnú iba funkciu, ale aj akademické prešľapy. Ábelova diplomová práca obhájená na Policajnej akadémii v roku 1999 sa totiž na 95 percent zhodovala s prácou iného študenta vytvorenou o rok skôr. Vaľova záverečná práca obhájená na rovnakej škole sa zasa zhodovala s inou prácou na 65 percent. Ich plagiátorstvo vyšlo na povrch krátko po nástupe do funkcie, ich pozíciami to však vôbec nezatriaslo a zostali v nich aj po odchode vtedajšieho prezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka, ktorý ich na miesta dosadil.