Slovensko už v sobotu zažije prvýkrát spojené župné aj komunálne voľby. Čo to v praxi okrem ušetrenia peňazí prinesie? Očakávate vyšší záujem a účasť voličov?
Určite áno. Dalo by sa povedať, že aj zákonodarcovia, ktorí tento návrh presadili, počítali okrem ušetrenia finančných prostriedkov zároveň s tým, že nastane takzvaný synergický efekt. To znamená, že by sa mala zvýšiť volebná účasť. Práve ku komunálnym voľbám, teda k voľbám starostov, primátorov či miestnych a mestských poslancov, chodí najviac voličov hneď po parlamentných voľbách. Sú to teda významné voľby, na ktorých celonárodná účasť dosahuje okolo 50 percent, kým regionálne voľby do orgánov samosprávnych krajov boli vždy známe nízkou účasťou.
Môžete uviesť konkrétne čísla?
Ostatné župné voľby, ktoré sa konali v roku 2017, mali síce takmer 30-percentnú účasť, ale predtým boli často na úrovni asi 20 percent, niekedy dokonca aj menej. Takže očakáva sa, že keď sú ľudia zvyknutí voliť si svojich starostov a primátorov a ku komunálnym voľbám chodia, tak využijú možnosť, zoberú si viac obálok a jednoducho budú voliť i orgány samosprávnych krajov. Aj keď ja stále tvrdím, že nie všetci tú možnosť skutočne využijú, čiže úroveň voličskej účasti na voľbách do samosprávnych krajov sa nedostane na úroveň komunálnych volieb.
V Bratislave sme boli svedkami drsnej kampane medzi Matúšom Vallom a Rudolfom Kusým, podobne to bolo aj v niektorých krajských mestách. Vybočuje súčasná kampaň z priemeru?
Absolútne nie. Dobre vieme, že pamäť elektorátu je krátka, ale pri každých komunálnych alebo regionálnych voľbách tu bola aj špinavá kampaň. Vždy sa protikandidáti medzi sebou ostro vymedzovali a navzájom na seba útočili. Nie je to síce pravidlom u každého, ale platí to aspoň pri tých kandidátoch, ktorí majú najväčšiu šancu na zvolenie, a keď ide naozaj o veľa – v podstate o každý jeden hlas.
Ako takáto špinavá kampaň v praxi najčastejšie vyzerá?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.