Utorňajšie prezidentské voľby v USA boli jednoznačne globálnou zahranično-politickou udalosťou roka. Triumf Donalda Trumpa, ktorý sa v januári vráti po štvorročnej prestávke do Bieleho domu, je preto vo svete najdiskutovanejšou témou týchto dní.
Výsledok volieb veľmi pozorne sledovali lídri v Bruseli, v Moskve, v Kyjeve, v Pekingu či ďalších metropolách. Zaujímalo ich najmä to, či bude Kamala Harrisová pokračovať v zahraničnej politike Joea Bidena, alebo vyhrá Donald Trump a nastolí nové priority USA v témach ako je vojna na Ukrajine, situácia na Blízkom východe, spojenectvo v rámci NATO alebo vzťahy s Európskou úniou.
Voliči napokon rozhodli o zmene. „Určitá kontinuita tam bude, ale vízie sú výrazne odlišné napríklad v otázke americkej pomoci Ukrajine,“ uviedol pre HN český amerikanista Matěj Jungwirth.
Otáznik nad NATO
Veľký otáznik visí najmä nad spojenectvom s európskymi partnermi v bezpečnostnej oblasti. Trump so svojou politikou America First opakovane dáva najavo, že USA nemienia zo svojho vrecka financovať aktivity NATO, ak ostatné členské krajiny nebudú prispievať minimálne dvoma percentami svojho HDP na obranu. A hoci viaceré krajiny vrátane Slovenska po spustení celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 významným spôsobom navýšili svoje investície do armády, stále sa nájdu také, ktoré sa len sotva blížia k spomínanej dvojpercentnej hranici.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.