Nový americký prezident Donald Trump označil zabratie Grónska Spojenými štátmi za absolútnu nutnosť, pričom nevylúčil ekonomický nátlak ani vojenské prostriedky. Ako vnímate tieto jeho vyhlásenia ako ľudia s úzkymi väzbami na tento najväčší ostrov sveta, ktorý by americkí republikáni chceli premenovať na Červenú, bielu a modrú krajinu?
Slová, ktoré Trump predniesol aj vo svojom inauguračnom príhovore, boli pre svet dosť šokujúce. Bola to erupcia nezmyslov a útokov na rôzne štáty, ktoré sa dotkli aj našej druhej vlasti, Grónska. Trumpove plány považujeme za neokolonialistické. Ale nie je to žiadna novinka. Donald Trump vzniesol požiadavku na Grónsko už počas svojho prvého mandátu v roku 2017, no americkí prezidenti si naň opakovane brúsili zuby už od druhej polovice 19. storočia. A od čias druhej svetovej vojny majú Američania na severovýchode ostrova obrovskú vojenskú základňu, ktorá je ich výsostným územím.
Domnievate sa, že nový šéf Bieleho domu myslí svoje hrozby voči Grónsku, respektíve voči Dánsku, ktorému ostrov patrí, vážne? Alebo len absurdne zvyšuje stávku, aby si vynútiť rozsiahle ústupky?
Je ťažké rozoznať, ako to myslí, lebo ten človek je celkom nevyspytateľný. Prikláňame sa k tomu, že možno trochu blufuje, ale z veľkej časti to treba brať vážne. Keď pred ôsmimi rokmi prišiel prvý Trumpov návrh na kúpu Grónska, vyrojila sa medzi tamojšími obyvateľmi záplava ostrých vtipov. Teraz to už však Grónčania určite ako žart neberú a jeho grobiansky formulovanú „ponuku“ vnímajú ako veľkú urážku. Sú to silní vlastenci a veľmi hrdí ľudia a takýto spôsob zaobchádzania, keď sa Trump tvári ako pán sveta, ich veľmi dráždi.
O čo Trumpovi v skutočnosti ide? Oficiálne svoje zámery zdôvodňuje posilnením americkej národnej bezpečnosti a ochranou slobody po celom svete.
Trump to zvádza na bezpečnostné dôvody, ale v skutočnosti mu nejde o vojenskú stránku, veď v Grónsku už majú Spojené štáty spomínanú základňu Pituffik, vybavenú sofistikovanými technológiami, a nie je jasné, čo ďalšie by tam v tomto smere mohli získať. Ide mu zrejme o tamojšie nerastné bohatstvo, ktoré je obrovské. Asi však nevie, aká náročná a nákladná je ťažba v Arktíde. Neexistuje tam potrebná infraštruktúra, čo neumožňuje ani príchod potrebných odborníkov. Mal by tiež vziať do úvahy skutočnosť, že samotní Grónčania svojho času v referende rozhodli o tom, že všetky zásoby nerastných surovín patria len grónskemu ľudu a nikomu inému.
Podľa prieskumov je drvivá väčšina obyvateľov ostrova proti jeho pripojeniu k USA. Čo by podľa vás pre Grónčanov znamenala americká správa?
My považujeme spojenie Grónska so Spojenými štátmi za otrasnú perspektívu. Poznáme metódy Ameriky a tie určite nebudú brať ohľad na zachovanie jedinečnosti ostrova a jeho prírody. Grónčania pritom svoju prírodu a krajinu veľmi milujú, hoci život tam je veľmi náročný. Po včlenení do Spojených štátov by sa mohli stať občanmi nižšej kategórie, možno až tretej či štvrtej, po Indiánoch a Afroameričanoch. Zároveň by hrozil zánik grónskej kultúry a možno i jazyka, americké úrady by sa takpovediac starali len o to, aby tam fungovali samoobsluhy, televízory a kiná. Američania zatiaľ toho veľa dobrého Grónčanom nedali. Pri stavbe leteckej základne vysťahovali celú oblasť, a keď tam v roku 1968 spadlo lietadlo nesúce jadrové bomby, rádioaktivita zamorila okolité územie.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
Zostáva vám 64% na dočítanie.