Už len samotný pojem národná kultúrna pamiatka predznamenáva, že objekt s takýmto označením by mal byť niečím dôstojným. Stovky stavieb sa však nachádzajú v dezolátnom stave. Smutná realita, nie?
Na vašu otázku sa nedá odpovedať jednou vetou. Vinu za ich stav však nemôžeme zvaľovať na pamiatkové úrady. Pamiatky odzrkadľujú kultúrnu úroveň tejto spoločnosti. Všetko je vždy o ľuďoch. Sám som tvorivý architekt a podieľam sa na viacerých projektoch, pričom sa dostávam do styku aj s investorom, a ten tvorí asi najťažšiu zložku práce architekta.
V čom?
Nechcem paušalizovať, ale zakaždým do procesu vstupuje ľudské ego. Na Slovensku jestvuje skupina ľudí, ktorí majú moc a peniaze a myslia si, že s nimi prichádza aj rozum. To nie je pravda. Nemajú dostatok profesionality, aby sa obrátili na odborníkov. Nie sú schopní a ochotní im dôverovať. Domnievajú sa, že oni sú tí najmúdrejší a len oni vedia, ako naložiť s kultúrnou pamiatkou, či už z odborného alebo ekonomického hľadiska. Tu je kameň úrazu.
Zamedzovať devastácii by mali pomáhať sankcie. Využívajú sa v dostatočnej miere?
Niektorí podnikatelia s nimi dopredu rátajú. Sami hovoria, že schodnejšou cestou je pre nich zaplatenie pokuty, pritom majú istotu, že stavbu budú mať rýchlo hotovú. Takýto názor nemôžeme rešpektovať.
Dostávame sa do oblasti vymáhateľnosti práva. Nie je ono základom právneho štátu?
Nie sme právny štát. Možno považovať za právny štát to, že máme zákony? Alebo je právnym štátom to, že vymáhateľnosť práva je 99-percentná? A tá u nás nie je.
Pamiatkarom často kladú za vinu, že hoci v dobrom úmysle, ale bývajú prekážkou pri rekonštrukcii nehnuteľnosti...
Tak takéto zovšeobecňovania počujem veľmi nerád. Sú veľmi neprofesionálne. Musím brániť kolegov z pamiatkových úradov. Vo vedomí tohto národa sa zakorenilo, že sú brzdou, ale veď práve pamiatkové úrady sa z...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.