Viac ako tisíc mŕtvych, odhadované škody vo výške štyroch miliárd dolárov, stovky zničených domov, mostov či priemyselných zariadení. Taký je výsledok 78 dní trvajúceho bombardovania Srbska spojeneckými silami Severoatlantickej aliancie. Včera večer uplynulo presne 20 rokov od chvíle, keď dopadli prvé bomby na Belehrad a ďalšie srbské mestá.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, prečo sa NATO odhodlalo k najväčšiemu leteckému útoku v Európe od skončenia druhej svetovej vojny, akú úlohu v ňom zohralo Slovensko aj aký dnes majú Srbi vzťah k Aliancii.
1. Prečo sa NATO rozhodlo zaútočiť na Srbov?
V roku 1997 vypukla v juhosrbskej provincii Kosovo občianska vojna. Predchádzalo jej niekoľko vzájomných incidentov, keď príslušníci ilegálnej Kosovskej oslobodeneckej armády zabili či zranili Srbov. Na druhej strane sa terčom srbských útokov stali kosovskí Albánci.
Keď albánski povstalci začali útočiť na juhoslovanské bezpečnostné zložky, ostro začal reagovať aj Belehrad. Vláda juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča spustila násilné akcie voči albánskemu obyvateľstvu Kosova. Priština dodnes obviňuje Srbov, že v Kosove viedli etnické čistky.
Keď Miloševič napriek opakovanej výzve Západu odmietol akcie v Kosove ukončiť, Bezpečnostná rada OSN označila situáciu za hrozbu pre bezpečnosť na Balkáne. Rusi a Číňania však vetovali návrh rezolúcie, ktorá by umožnila vojenský zásah.
Akcie sa tak chopi...
Zostáva vám 85% na dočítanie.