Mala to byť pohodová a bezproblémová dovolenka v tropickom raji. Plaviť sa medzi ostrovmi juhovýchodného Karibiku bolo v mojich cestovateľských plánoch už dlhšiu dobu a marec, kedy sa Európa ešte len začína prebúdzať zo zimného spánku, sa na toto dobrodružstvo zdal ideálnym obdobím.
Týždňová návšteva exotického kúta sveta sa však v dôsledku koronakrízy zmenila na takmer dvojmesačné „zajatie“ plné zrušených letov a hľadania riešení, ako sa vrátiť domov. Prečítajte si, ako útek z opačného konca sveta do slovenskej štátnej karantény vyzeral a s akými komplikáciami sa repatrianti pri návrate do rodnej krajiny museli popasovať.
Uväznený v karibskom raji
Utorok, 17. marca. Môj posledný deň na ostrove Dominika. Predo mnou je už len plavba na susedný ostrov Martinik, jeden z francúzskych zámorských departementov a o deň neskôr odlet do Európy.
Správa, ktorú si ráno nájdem v mailovej schránke, mi vyrazí dych. „Vaša plavba je zrušená na základe dekrétu prezidenta Emmanuela Macrona o pozastavení medzinárodných leteckých aj námorných liniek až do odvolania.“
V prvej chvíli si hovorím, že predsa nie je možné, aby ma tu len tak nechali. Kým koronavírusová epidémia v Európe už štartuje svoju púť, tu v Karibiku je zatiaľ pokoj. Ľudia znepokojení televíznym spravodajstvom zo sveta síce začínajú vykupovať dezinfekčné prostriedky, toaletný papier a trvanlivé potraviny, rúška na tvárach obyvateľov tu však vidím len minimálne a miestne úrady nehlásia žiadne prípady nákazy.
Napriek tomu mám smolu. Martinik patrí Francúzsku a Macronov príkaz znel jasne – zo zahraničia nesmie prejsť do krajiny ani noha. V prípade nevyhnutnosti mám kontaktovať francúzskeho konzula v dominickej metropole Roseau.
Na konzuláte už stretávam ďalších stroskotaných západných turistov. Konzul má pre mňa aspoň záblesk nádeje, že na Dominike nezostanem až dovtedy, kým celá krízová situácia nepominie. „Francúzsko chystá evakuačnú plavbu na Martinik pre tých, čo tu uviazli. Kontaktovať vás bude priamo plavebná spoločnosť L´Express des Iles,“ hovorí mi Hervé Nizard, francúzsky honorárny konzul v Roseau.
Kedy však táto loď odpláva, povedať nevie. Možno o dva, tri či päť dní. Pomaly sa lúčim s nádejou, že stihnem zajtrajší let do Európy.
Môj pobyt na Dominike sa nakoniec predĺži o ďalšie tri dni. V piatok sa spolu s desiatkami ďalších Európanov konečne plavím na Martinik. Moje lietadlo je dávno v Paríži. Už je teda jasné, že moja dovolenka sa neplánovane preĺdži.
Situácia sa však dramaticky mení aj v Karibiku. Predtým milí a priateľskí domáci nedokážu ukryť strach, keď zbadajú bieleho turistu. V ich očiach sme všetci prenášačmi vírusu. Dávajú nám jasne najavo, aby sme sa k nim nepribližovali....
Zostáva vám 85% na dočítanie.