Počas prvých týždňov pandémie sa stala vec, ktorú Slováci nezažili už dávno. V obchodoch boli prázdne regály a chýbali základné potraviny ako múka, cestoviny či dokonca kvasnice. Situácia trvala iba pár dní, to však stačilo na to, aby sa ľudia vystrašili. Myšlienka potreby zvýšenia potravinovej sebestačnosti tak opäť získala na sile, pandémia totiž podľa niektorých ukázala, akí sme, čo sa potravín týka, závislí od zahraničia, a teda zraniteľní. Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti sa tak stalo jednou z priorít novej vlády, zakotvenej aj v programovom vyhlásení a podľa ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského sa aj už pracuje na konkrétnom pláne. Ekonómovia pritom už roky svorne tvrdia, že potravinová sebestačnosť je vec, ktorá už bola prekonaná a jej dôsledky sú viac negatívne ako pozitívne. Aká je teda na Slovensku situácia a čo by so sebou potravinová sebestačnosť priniesla? Hospodárske noviny prinášajú odpovede na najdôležitejšie otázky.
1. Potraviny ako otázka národnej bezpečnosti?
Pandémia podľa niektorých hlasov ukázala, ako málo stačí na to, aby boli medzinárodné dodávky obmedzené. Samotné reťazce, ktorých regály sa vyprázdnili, však situáciu vysvetľujú inak a tvrdia, že s dodávkami ako takými problémy nemali. „Tovaru v logistických centrách sme mali dosť. Dočasné výpadky boli spôsobené výrazne vyšším záujmom zákazníkov o niektoré tovary, než bolo predtým obvyklé,“ objasnil vedúci úseku komunikácie spoločnosti Lidl Tomáš Bezák. Rovnaký problém nastal aj v Kauflande....
Zostáva vám 85% na dočítanie.