Ešte pred štvrť storočím patrila ekonomicky medzi výkladné skrine Afriky. Pravda, za cenu rasovej segregácie, porušovania ľudských práv a diskriminácie černošského obyvateľstva. Po skončení režimu apartheidu a nástupe ikonického prezidenta Nelsona Mandelu v roku 1994 prešla jej ekonomika bolestivými reformami, ktorých cieľom bolo nastoliť spravodlivejšie prerozdelenie majetku ovládaného dovtedy takmer výlučne belošskou menšinou. Dnes sa Juhoafrická republika pomaly hospodársky opäť stavia na vlastné nohy a stáva sa dominantnou veľmocou južnej časti čierneho kontinentu.
Prečítajte si, s akými problémami aktuálne bojuje ekonomika Južnej Afriky, v ktorej oblasti sa stala svetovou veľmocou aj ako sa vyrovnáva s dosahmi pandémie koronavírusu.
1. Ako zasiahla Južnú Afriku nákaza COVID-19?
Rekordný nárast nezamestnanosti, strata miliónov pracovných miest, skrachované tisícky súkromných spoločností. Takýto tvrdý dosah mala pandémia koronavírusu na Juhoafrickú republiku. Práve túto 60-miliónovú krajinu zasiahla nákaza COVID-19 suverénne najviac zo všetkých štátov Afriky. Dosiaľ v nej potvrdili takmer 700-tisíc nakazených, z toho necelých 17-tisíc chorobe podľahlo.
Vláda prezidenta Cyrila Ramaphosu s cieľom zastaviť šírenie pandémie na niekoľko týždňov zastavila veľkú časť ekonomiky. Následky boli dramatické. Len v druhom kvartáli tohto roka stratila juhoafrická ekonomika viac ako 2,2 milióna pracovných miest. Išlo o najväčší prepad na lokálnom trhu s prácou za ostatných 12 rokov.
Štatistiky ukazujú, že miesta sa škrtali vo všetkých odvetviach. Zamestnanie na základe riadnej pracovnej zmluvy stratilo 1,2 milióna ľudí. Predstavuje to viac ako desatinu legálne zamestnaných ľudí. V Južnej Afrike, podobne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.