V Európskej komisii reprezentujete riaditeľstvo zaoberajúce sa regiónmi susediacimi s Úniou a prístupovými rozhovormi. Ako zasiahla nákaza COVID-19 do chodu vášho úradu?
Samozrejme, táto pandémia mala vplyv na všetko a všetkých. V podstate z večera do rána sme si museli zvyknúť na úplne inú formu fungovania a prejsť do virtuálnej, digitálnej existencie oveľa rýchlejšie, než sme si predtým vedeli vôbec predstaviť. Chvíľu to trvalo, kým sa na to človek adaptoval, možno týždeň či dva. Avšak musím povedať, že po tom, ako sme nabehli na túto novú formu práce, sa niektoré procesy ešte zrýchlili.
Ktoré napríklad?
Veľkú súčasť nášho života tvorí cestovanie a misie do našich partnerských krajín. To sa počas pandémie nedalo. Preto sme začali robiť virtuálne misie. Veľa stretnutí prebehlo práve takouto formou. Ja momentálne mám takpovediac dve práce. Nielenže vykonávam post zástupkyne generálneho riaditeľa, čo robím už päť rokov, ale zastupujem aj kolegu riaditeľa, ktorý mal na starosti podpornú jednotku pre Ukrajinu.
Čo to v praxi znamená?
Aj s ukrajinskými ministrami máme pravidelné videokonferencie a ďalšie aktivity. Takisto pracujeme oveľa intenzívnejšie aj s našimi kolegami na zastúpení Európskej únie v Kyjeve a iných hlavných mestách. Keď ste s niekým na telefóne alebo na videohovore, tak nezáleží na tom, či je fyzicky na vedľajšej ulici alebo v Tbilisi. A to nám umožnilo oveľa užšiu spoluprácu s tímami, ktoré sú vyslané na ambasádach EÚ v našich partnerských krajinách. To je jedna strana tejto mince.
A tá druhá strana?
Druhá vec je fakt, že sme minulý rok oslávili desiate výročie vzniku Východného partnerstva. Teraz sa pripravujeme na samit, ktorý sa uskutoční v Bruseli na budúci rok v marci počas portugalského predsedníctva. Všetci dúfame, že sa podarí mať ho vo fyzickej forme, pretože okrem agendy, ktorá sa na samite oficiálne prerokúva, sú mimoriadne dôležité všetky kuloárne stretnutia a rozhovory. Tie sú niekedy ešte dôležitejšie ako samotné rokovanie.
Čo pre prípravu tohto samitu robíte?
Momentálne pripravujeme konkrétne plány a vytyčujeme oblasti spolupráce s krajinami Východného partnerstva. Budú zhrnuté vo viacerých bodoch, ktoré sa venujú ekonomike, infraštruktúre, digitálnej a zelenej transformácii, pomoci pri vzdelávaní, podpore občianskej spoločnosti, ako aj otázke správy a vlády práva. Tieto oblasti boli schválené v polovici júna, keď sme mali prostredníctvom videokonferencie minisamit lídrov EÚ spolu so šiestimi šéfmi štátov Východného partnerstva.
Takže vo svojich aktivitách v oblasti susedskej spolupráce pokračujete aj naďalej prakticky bez obmedzenia...
Áno, práca v tejto oblasti funguje, hoci v posledných týždňoch a mesiacoch prechádza tento región veľkými turbulenciami, či už ide politickú krízu a nepokoje v Bielorusku alebo vyostrený konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Čo sa týka otázky rozširovania, tam je situácia ešte dynamickejšia. Na jeseň sa podarilo dosiahnuť zhodu medzi členskými štátmi EÚ v tom, aby sa otvorili prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom.
V akej etape sa nachádza celý tento proces?
Teraz sme v záverečných fázach rozhovorov pred samotným spustením rokovaní o prístupe. Práve začiatkom tohto mesiaca schválila Európska komisia tohtoročné hodnotiace správy pre všetky krajiny, ktoré sú v prístupovom procese. Zároveň s nimi schválila aj nový investičný plán pre západný Balkán vo výške deväť miliárd eur. Je to teda veľmi slušný plán, pomocou ktorého chceme skutočne výrazne zainvestovať do ekonomík týchto krajín, aby sme im pomohli pri zbližovaní sa s ekonomickou úrovňou EÚ.
Kto to má teraz vo svojich európskych plánoch rozbehnuté lepšie a kto robí väčšie pokroky, západný Balkán alebo Ukrajina?
Treba v prvom rade zdôrazniť, že západný Balkán sa už nachádza v prístupovom procese, kým Ukrajina je členom Východného partnerstva. To síce znamená blízke partnerstvo s Úniou, ale jeho súčasťou nie je vstup do EÚ. Čiže ak sa pýtate, kto má bližšie k vstupu do EÚ, tak rozhodne je to západný Balkán. Avšak naše vzájomné vzťahy s Ukrajinou sú veľmi intenzívne a na mnohých úrovniach. Vďaka Asociačnej a obchodnej dohode s EÚ Ukrajina veľmi rýchlo preorientovala značnú časť svojej ekonomiky a obchodu z bývalého Sovietskeho zväzu na krajiny Únie, ktorá je tak už dnes hlavným obchodným partnerom Kyjeva.
Pýtam sa preto, lebo Bratislavu nedávno navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý pre HN jasne uviedol, že s Ukrajinou by Únia bola oveľa silnejšia. Ste priamo so Zelenským v kontakte, hovoríte s ním o možnostiach ďalšieho zbližovania s EÚ?
Na konferenciu Globsec do Bratislavy som prišla až ráno v deň jej otvorenia, keďže deň predtým som sa zúčastňovala na samite Európskej únie a Ukrajiny. Prvý fyzický samit EÚ od začiatku nákazy COVID-19 s treťou krajinou bol práve ten s Ukrajinou. Na strane Únie mu predsedal šéf Európskej rady Charles Michel a na strane Ukrajiny prezident Zelenskyj, ktorý do Bruselu pricestoval s celou suitou rôznych ministrov a ďalších spolupracovníkov.
O čom ste na samite hovorili?
Veľmi intenzívne sme debatovali napríklad o hlbšej integrácii Ukrajiny v jednotlivých ekonomických sektoroch, najmä v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Ich záujmom je s nami veľmi úzko spolupracovať nielen v tých oblastiach, na ktorých sme už doteraz robili, napríklad v otázkach energetiky či dopravy, ale aj inde. Ďalej sme hovorili o ekonomickej pomoci východu Ukrajiny a, samozrejme, aj o vojne na Donbase. Prezident Európskej rady Michel vyjadril jednoznačnú podporu územnej integrite Ukrajiny a jasne označil Rusko ako aktéra tohto ozbrojeného konfliktu. Takisto sme s ukrajinskou delegáciou otvorene diskutovali o nutnosti pokračovať a vytrvať v začatých reformách, ako i o pretrvávajúcej korupcii v mnohých oblastiach ekonomiky a verejného života.
Rozvíja EÚ nové programy v rámci Východného partnerstva aj s Bieloruskom po kontroverzných prezidentských voľbách?
Rozhodne áno. Ja som mala na august plánovanú dovolenku, ale od ôsmeho augusta, teda deň pred prezidentskými voľbami v Bielorusku, som každý deň bola v telefonickom kontakte s mojimi kolegami. Situácia v Bielorusku EÚ mimoriadne zaujíma. Ja som tam viackrát bola a osud Bieloruska mi aj osobne veľmi leží na srdci. Práve na nedávnom samite sa európski lídri jednomyseľne dohodli na tom, že sa zavedú sankcie voči režimu. My pripravujeme reorientáciu našej podpory tak, aby sme pomáhali ľuďom v Bielorusku, a nie jeho režimu. Myslíme si totiž, že by sa mali konať nové voľby. Bielorusi majú legitímne právo a očakávanie vybrať si demokraticky svojho lídra. Preto našu pomoc orientujeme na tri oblasti.
Ktoré oblasti to sú?
Jedna predstavuje pomoc pre občiansku spoločnosť a neziskové organizácie vrátane osobitnej podpory mladých ľudí. Pripravujeme napríklad štipendijné programy pre bieloruských študentov na európskych univerzitách, podporujeme tiež obete násilia či iných foriem represií. Druhou oblasťou je podpora malých a stredných podnikov, ako aj mikropodnikov. Treťou je napokon snaha nájsť spôsob, ako doručiť na správne miesto lekárske zariadenia, ktoré sú potrebné na riešenie situácie okolo nákazy COVID-19, či už sú to testy, ventilátory alebo podobné veci. Avšak tak, aby to nešlo cez centrálnu vládu, ale priamo nemocniciam a komunitám, ktoré to potrebujú.
Narážate často v prípade Bieloruska alebo Ukrajiny na protiakcie Moskvy? Hádžu vám Rusi polená pod nohy vo forme sťažností, protestov alebo vyhrážok?
Sťažnosti, protesty či vyhrážky ani tak nie. Avšak takou povedala by som až stálicou v našej práci je celá hybridná vojna, ktorú Rusi vedú voči tomuto regiónu. Teda dezinformácie, kybernetické útoky a podobne. To je niečo, s čím teraz musíme počítať a na čo musíme reagovať. Preto sme zriadili jednu oblasť, ktorá u nás ešte pred pár rokmi nebola.
Aké aktivity sa v rámci tejto oblasti vykonávajú?
Sú to programy na budovanie kybernetickej bezpečnosti s týmito krajinami a vzájomná komunikácia s tým cieľom, aby sa zneutralizovala veľká dezinformačná kampaň. Tá je najmä v prípade Ukrajiny mimoriadne silná. Ja ju dokonca vnímam veľmi intenzívne aj na Slovensku. Pretože to, v čo tu mnohí ľudia veria, človeka niekedy udivuje. A mnohé tie naratívy, ktoré Rusi púšťajú do dezinformačného priestoru, sa u nás veľmi silne usadili. Jasne to vidím, keď debatujem s ľuďmi.
Podľa ukrajinského veľvyslanca na Slovensku rozširujú Rusi hoaxy, že protesty v Bielorusku riadia profesionálni revolucionári z kyjevského Majdanu...
Áno, napríklad i to. Alebo že ten Majdan bol zorganizovaný od fašistov po Georgea Sorosa a podobné hoaxy. Aj u nás je ich veľa.
Ste najvyššie postaveným slovenským predstaviteľom v Európskej komisii, ak nerátame jej podpredsedu Maroša Šefčoviča. Je pre Slovensko výhodou, že sme priamymi susedmi Ukrajiny a máme silnú diplomatickú pozíciu na Balkáne? Vnímajú to v Európe tak, že týmto regiónom rozumieme lepšie než povedzme Španieli alebo Íri?
Len spresním, že teraz sa stal Peter Javorčík generálnym riaditeľom v Európskej rade. Avšak máte pravdu v tom, že v Európskej komisii som spomedzi Slovákov na najvyššej pozícii momentálne práve ja. A keďže som za spomínané regióny priamo zodpovedná, tak fakt, že pochádzam práve zo Slovenska a rozumiem situácii v nich, je pre mňa určite výhodou. Nový minister zahraničných vecí Ivan Korčok sa veľmi aktívne postavil jednak k Bielorusku a zároveň aj k dianiu okolo Európy. A bývalý minister Miroslav Lajčák je špeciálnym vyslancom pre srbsko-kosovský konflikt. Myslím si však, že voči Ukrajine by sme mohli byť ešte aktívnejší, lebo platí, čo opakovane tvrdím – nič lepšie sa nemôže stať východu Slovenska, než keď na hraniciach budeme mať stabilnú a prosperujúcu Ukrajinu.
Prečo?
Pretože politikom z Bratislavy sa za tie desiatky rokov doteraz nepodarilo východ dokonca ani napojiť cestnou komunikáciou. Ja som presvedčená, že keby sme na druhej strane hranice mali rozkvitajúcu krajinu, tak by to veľmi pomohlo aj časti medzi Košicami a hranicou. V každom prípade verím, že nedávna návšteva prezidenta Zelenského a dobrý pocit, ktorý z nej mali všetci na obidvoch stranách, pomôže k prehĺbeniu našich vzájomných vzťahov.
Napokon, po príklad nemusíme ísť tak ďaleko. Ešte pred 30 rokmi bol Hainburg úplne zapadnutým kútom na samom kraji Rakúska. Dnes je to prosperujúci región aj vďaka Slovákom...
Áno, presne o tomto hovorím. Burgenland bol doslova Pánubohu za chrbtom, a teraz prekvitá.
V minulosti ste svoje rozhodnutie odísť z prestížneho postu vo Svetovej banke do štruktúr Európskej únie zdôvodnili aj tým, že chcete robiť dobré meno Slovensku. Darí sa vám to? Ako nás vlastne v Európe vnímajú, nehádžu nás do jedného vreca s kritizovanými Maďarmi či Poliakmi?
Myslím si, že mne sa na osobnej úrovni darí robiť dobré meno Slovensku. Som presvedčená o tom, že zhruba za posledné dva roky sa nám čiastočne podarilo odlíšiť od Vyšehradskej štvorky. Jednak tým, že nemáme až také radikálne postoje ako niektorí v rámci tejto skupiny, ale aj tým, ako tu ľudia volia. Skrátka ako u nás prebiehajú voľby a aký je ich výsledok. Či už ide o prezidentské alebo parlamentné voľby. No a dôležitou oblasťou je takisto otázka vlády práva, čo je najcitlivejšia téma vo vzťahoch EÚ k časti Vyšehradu. Na Slovensku je v tomto opačný trend ako v niektorých iných krajinách Vyšehradu.
V akom zmysle?
Zdá sa, že tu sa ľady začali pohýnať. Naštartovali sa zmeny justičného systému po nešťastnej vražde dvoch mladých ľudí. Je veľká škoda, že to muselo zájsť až takto ďaleko. Avšak verím, že to pomohlo spustiť procesy, ktoré vyústia do toho, že ľudia znovu nadobudnú dôveru vo vládu zákona a práva.
Máte pocit, že hlas Slovenska počuť v Európskej únii dobre, akceptujú ho iné krajiny?
Na tom, aby sme mali silnejší hlas, musíme ešte dosť popracovať. Pri malých krajinách je to vždy zložitejšie. Avšak keď sa pozriete napríklad na pobaltské štáty, tak maličké Estónsko je jednoznačným a uznávaným lídrom v e-governmente a ďalších oblastiach týkajúcich sa digitalizácie. Takže to nie je len otázka veľkosti krajiny, ale aj jej sebadôvery a záujmu. A zároveň toho, aby sme Európu nebrali ako zahraničie, ale vnímali, že Európa sme my ako jej neoddeliteľná súčasť. Práve v tejto oblasti máme podľa mňa ešte veľa čo doháňať.
Je súčasná koronakríza aj pre Európu príležitosťou, aby zachytila nové trendy a vyšla z nej ešte silnejšia?
Verím, že áno. Veď už len keď porovnám súčasný krízový manažment s tým, ako dlho trvalo nájsť riešenie po kríze v roku 2008, tak ten rozdiel je viditeľný. Kým sa vtedy niečo udialo, tak to sa rátalo na roky. Teraz sa reagovalo oveľa rýchlejšie. To, že sa Európa vedela v priebehu zopár mesiacov dohodnúť na záchrannom balíku, ktorý je rádovo porovnateľný s tým, čo urobila americká vláda na začiatku krízy, ukázalo veľkú životaschopnosť tohto celku. Prirodzene, teraz bude nasledovať otázka, či to, na čom sme sa dohodli, dokážeme rozumne minúť na investície do budúcnosti. Teda na všetky tranzície, ktoré nás čakajú. Veľmi dúfam, že na národnej aj európskej úrovni ten veľký objem peňazí, na ktorom sa európski lídri dohodli, bude rozumne využitý.
Hovoríte o balíku peňazí vo výške 750 miliárd eur, ktorý je určený pre obnovu európskych ekonomík. Pomôže vám to v realizácii plánov, ktoré ste mali na direktoriáte pred krízou, alebo tieto veci pôjdu teraz do úzadia?
Áno, hovorím práve o tomto balíku, ktorý sa volá Budúca generácia a dennodenne sa spomína aj v slovenských médiách v súvislosti s reformným plánom vlády. Žiaľ, pri rokovaní o tomto balíku sa naplno ukázala naša sebeckosť. Napriek návrhu Komisie, ktorý z balíka Budúcej generácie plánoval dať časť aj na pomoc krajinám mimo EÚ, tam nakoniec nedošlo k žiadnemu navýšeniu. Práve naopak, zoškrtali sa financie určené týmto štátom. Toto ma mrzelo, no ale taká je realita.
Kto je Katarína Mathernová
Od septembra 2015 je zástupkyňou generálneho riaditeľa na direktoriáte Európskej komisie, ktorý sa zaoberá regiónmi západného Balkánu a Východného partnerstva, ako aj prístupovými rokovaniami kandidátskych krajín s EÚ. V európskych štruktúrach pôsobí s menšou prestávkou od roku 2005. Istý čas pracovala aj vo Svetovej banke.