Vysoko nadpriemerné tempo rastu ekonomiky, ktoré v priebehu uplynulých piatich rokov nekleslo pod sedem percent hrubého domáceho produktu, nízka miera nezamestnanosti pohybujúca sa okolo troch percent či relatívne malý verejný dlh.
Avšak zároveň slabo rozvinutá infraštruktúra, vážne nedostatky v sociálnej oblasti, obrovské majetkové rozdiely medzi obyvateľmi, vojenské prevraty v minulosti aj problémy s detskou prácou. To všetko charakterizuje Pobrežie Slonoviny, krajinu ležiacu na brehoch Guinejského zálivu, ktorá sa snaží samu seba profilovať ako hospodárskeho lídra západnej Afriky.
Prečítajte si, akým vývojom prešla ekonomika bývalej francúzskej kolónie za posledné roky, s ktorými problémami bojuje aj čo jej má pomôcť udržať vysoké tempo hospodárskeho rastu v najbližšej budúcnosti.
Dekáda rýchleho rozvoja
Striedanie lídrov, presun hlavného mesta z Abidjanu do Yamoussoukra, neutíchajúce boje medzi vládnymi jednotkami a rôznymi povstaleckými frakciami, ktoré sa snažili uchopiť moc. Aj tým si za ostatné štyri dekády prešla krajina, ktorá začiatkom augusta tohto roka oslávila presne 60 rokov od získania nezávislosti od Francúzska.
Veľa vecí sa zmenilo v decembri 2010, keď sa k moci dostal súčasný prezident Alassane Ouattara. Presadil významné ekonomické reformy, stavil na rozsiahle verejné investície do infraštruktúry, pritiahol zahraničných investorov z Číny, Európy aj ďalších kútov sveta. Za dekádu jeho vlády sa hrubý domáci produkt na obyvateľa viac ako zdvojnásobil. To isté platí i o celkovom objeme HDP, ktorý sa z vyše 25 miliárd dolárov v roku 2010 zvýšil na vlaňajších takmer 60 miliárd. „Jediné obdobie, keď sa ekonomike Pobrežia Slonoviny takto darilo, krajina zažila v dvoch dekádach po získaní samostatnosti, v rokoch 1960 až 1978. Táto éra dostala názov ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.