Na človeka vírusy preskočili zo zvierat...
Presne tak. Pôvodne infikovali zvieratá, ktoré boli na Zemi skôr než človek. Napokon väčšina veľkých infekcií, epidémií či pandémií pochádza od zvierat. Sú to všetko v podstate zvieracie infekcie, ktoré sa pod tlakom civilizácie spôsobenej človekom začali cítiť evolučne ohrozené. Pokiaľ množstvo ľudí na zemeguli nebolo príliš veľké, vírusom stačili zvieratá, v ktorých sa rozmnožovali a zachovávali si tým svoj druh. Veď o platnosti zákona zachovania druhu hovoril vo svojej evolučnej teórii už Charles Darwin. Treba pripomenúť, že tieto vírusy nikdy svojho zvieracieho hostiteľa nezabíjali.
Prečo teda začali zabíjať práve ľudí?
Pôvodne v pokoji prebývali v zvieratách, ktoré v Číne či v iných krajinách voľne žili. Vírusy či infekcie tak prenášali iba vtáky, netopiere či iné živočíšne druhy. Takáto bezproblémová symbióza trvala dovtedy, kým enormne nenarástol počet obyvateľov Číny a nezačali tam vo veľkom likvidovať vodné vtáctvo a kačice. Vírus sa cítil ohrozený a prešiel na domáce prasatá. Populácia Číny však narastala aj naďalej, preto tam ľudia vo veľkej miere začali jesť aj prasatá. A tak vírus tentoraz prešiel na človeka.
Zrejme to nie je len prípad Číny...
Podobný vývoj sme mohli vidieť aj v západnej Afrike, kde pred niekoľkými rokmi vypukla pandémia eboly. Tá sa na ľudstvo adaptovala z opíc. Kým ľudia nevyrúbali lesy, neprišli s opicami do bližšieho kontaktu a vírus tak nemal možnosť stretnúť sa s ďalším hostiteľom. Napokon takto vznikla aj choroba AIDS, keď sa na človeka preniesol vírus HIV, ktorý rovnako pochádza zo zvierat. Hlavne z tých, ktoré žili v pralese a neboli v styku s ľuďmi. Avšak keď už ľudská populácia začala vo veľkej miere tieto zvieratá konzumovať, tak sa aj v nich prebývajúce vírusy cítili ohrozené – hoci je to ťažko pochopiteľné slovo. Evolučne však majú tendenciu zachovať svoj vlastný druh. Sú teda schopné adaptovať sa aj na iné druhy hostiteľov, len aby prežili.
Tak v prípade SARS-CoV-2, ako aj u predchádzajúcich vírusov...
Presne tak. Rovnakým spôsobom sa na ľudí adaptoval HIV, ebola, vírus vodných vtákov a teraz zase koronavírus, ktorý predtým žil medzi zvieratami bez akýchkoľvek problémov. Prešiel na človeka iba preto, že v Číne žije už také obrovské množstvo ľudí, že krajina nestačí všetkých uživiť. Zjedia tak všetko, čo je poruke.
Avšak britský variant sa už vyvinul v tele človeka...
Áno, pretože už je človeku ako živočíšnemu druhu prispôsobený. Prebieha to tak, že vírusy si najskôr v bunke nájdu svoj receptor. Je to nevyhnutné na to, aby sa mohli adaptovať. Následne si tento receptor musia prispôsobiť, aby sa do tej bunky vôbec dostali. Napríklad chrípkový vírus si prispôsobil takzvanú kyselinu sialovú. Tá v ľudskom organizme nikdy neslúžila na to, aby nejaký vírus prichytila. Aby do nej prenikol, prispôsobil si na jej povrchu kyselinu sialovú ako svoj receptor. To isté urobil aj koronavírus, ktorý predtým pokojne žil v populácii netopierov a noriek. Nikdy im nič nespôsoboval. Aby sa zachránil, prešiel na človeka. Musel si však najprv nájsť nejakú štruktúru, ktorá by mu slúžila na to, aby sa do ľudskej bunky dostal a rozmnožil sa v nej.
Ktorá štruktúra mu na to poslúžila?
Prispôsobil si ACE2 receptor, ktorý v našom organizme evolučne funguje milióny rokov a slúži na niečo úplne iné. Potom už nebol žiaden problém, aby sa mohol ďalej šíriť medzi ľuďmi. Pri každej ďalšej mutácii už nepotrebuje vôbec žiadne zvieratá. Nemusí sa nanovo prispôsobovať, pretože už je na človeka a jeho bunkové receptory adaptovaný.
Z evolučnej teórie vieme, že najagresívnejšie a najsilnejšie druhy majú najväčšie šance prežiť, pretože z prírody vytláčajú tie menej schopné. Platí to aj v prípade britského variantu, ktorý vytláča pôvodný druh koronavírusu?
Samozrejme, stále je v platnosti evolučné darwinovské pravidlo, že silnejší vždy vyhráva. Aj v prírode pri rozmnožovaní zvierat si samička vždy hľadá skôr zdravého, silného a agresívneho jedinca, než slabého a chorľavého. Takisto ak sa objaví agresívnejší vírus, je schopný rýchlejšie sa šíriť a tým pádom zamedziť tomu slabšiemu v rozmnožovaní.