Každá generácia si myslí, že je inteligentnejšia než tá predchádzajúca, a múdrejšia ako tá nadchádzajúca. Anglický spisovateľ George Orwell týmito slovami vyriekol pravdu, ktorá sa ťahá stáročiami a zostáva permanentnou dilemou. Ach, za našej mladosti, to sa inak žilo – počuje dospievajúci človek nie jeden raz v živote. A nie raz tieto múdrosti hlása sám v staršom veku.
Husákove deti, generácia X, generácia Y, Z... najnovšie sa na svetlo sveta derú šarvanci generácie alfa. Denník New York Times ich počastoval názvom „screenagers“ – generácia skla. Rodiť sa začala v roku 2010, keď bol predstavený prvý iPad, vznikol Instagram a „app“ sa stalo slovom roka. Pikantné je, že za každým generalizovaním od a po zet zakaždým stoja deti s tými istými starosťami, problémami i túžbami. Rozdiel je len v tom, že v ruke urputne nedržia prak, ale mobil.
Dnešný, tak trochu netradičný Fokus štartujeme reportážou z pera redaktorky Lucie Rusnákovej. Za divadlom sa vybrala do vskutku neobyčajných priestorov, kde by len ťažko niekto hľadal javisko – do nemocničných detských izieb. Malým pacientom sa snaží vykúzliť úsmev na ich strápených tváričkách partia, ktorá si hovorí Clowndoctors. Klauni hrajú v nemocniciach celého Slovenska, pričom jedno ich predstavenie trvá niekedy aj tri hodiny. Ich úsmevný džob v skutočnosti až taký zábavný nie je. „Keby sme to robili ako tradičné zamestnanie, tak veľmi rýchlo skončíme a vyhoríme,“ poznamenáva Gvendolína Vygumovaná. Prepáčte, Gabriela Rajniaková. Klauni vo svojej role nikdy nemôžu dať najavo ľútosť a bolesť. Aj keď ju často cítia.
Veľa ľudí uvažuje o adoptovaní malého stvorenia, no bráni im v tom množstvo obáv. V článku s titulom Pri adopcii platí chémia. Niekedy ňou môže byť fotka, sa dočítate, že manželia Gálikovci neprepadali žiadnym strachom. „Celé sa to vyvinulo akosi prirodzene,“ konštatuje Matej Gálik. Väčšina párov požaduje naplnenie troch základných kritérií – novorodeniatko, zdravé, biele. Gálikovci chceli dodržať len podmienku – vek dieťaťa do pol roka. Výsledkom ich snaženia sú dve počerné, utešené dcérky. Ich rodičia nerobia tabu zo žiadnej témy a snažia sa im vysvetľovať, že sú také isté deti ako ostatné.
V ďalšej reportáži vás zavedieme medzi najmenších hrdinov. Predčasniatka, teda predčasne narodené drobné uzlíky, o život bojujú v inkubátoroch. V nich sú tak pozakrývané, že ich takmer nevidno. Akýkoľvek zvuk či svetlo ich totiž zneisťujú nad únosnú hranicu. Aby sa čo najvernejšie simulovala situácia v maternici, zahalený je aj samotný inkubátor. Našou sprievodkyňou po novorodeneckej klinike bola jej šéfka Darina Chovanová. Tá priznáva: „Mnohokrát balansujeme na hrane noža.“ Na Slovensku sa každé jedenáste dieťa narodí predčasne. Za posledných 15 rokov vzrástol ich počet o tretinu.
Deti bez hraníc čaká utrpenie. Tak to aspoň tvrdí v rozhovore pre HN renomovaný psychológ Štefan Matula. Čo má na mysli? „Zmenou politického systému padli takmer všetky hranice. Nemá ich najmladšia generácia a rodičia nevedia jasne určiť, kde sa začínajú a kde sa končia. Ak ich konsenzuálne nenastavíme, deti nám budú lietať v problémoch.“
Nastupujúcu generácia bude musieť čeliť ešte celej kope ďalších nástrah. Preto neprehliadnite príspevok s názvom Na deti číhajú ježibaby technológií. Jednu z nich dokonca podozrievajú z toho, že by mohla byť spúšťačom rakoviny. Jej metlou by mohol byť Wi-Fi signál. Novorodencov zatiaľ takáto hrozba zaujímať nemusí. Niektorí z nich, žiaľ, majú iné starosti. Ich matky nepochádzajú z rozprávkových sfér, aj keď týmto ženám prischol prívlastok krkavčie. Viac sa dozviete v článku o hniezdach záchrany. Dosiaľ sa v nich podarilo zachrániť 61 životov tých najbezbrannejších tvorov.
Prajeme vám príjemné a predovšetkým užitočné čítanie.
