Nevidíme. Nepočúvame. Nedáme si dohovoriť. Ani keď nám klimatické zmeny strčili nohu do dverí a nedajú sa z nich vystrnadiť. Neveríme vymysleným hodinám Doomsday Clock, ktorými vedci periodicky odpočítavajú zostávajúci čas do posledného súdu. Tento rok ich nastavili na dve minúty pred polnocou.
V redakcii HN sme sa podobne pokúsili o stanovenie pomyselnej stupnice, pričom na mušku sme si zobrali globálne otepľovanie. Oslovili sme klimatológa, analytika globálnych trendov i environmentalistu. Ani sme nečakali, že sa stanú poslami dobrých správ. „Klimatická zmena je problémom, ktorý má najmenšie šance na rýchle riešenie,“ predostrel nám svoju chmúrnu víziu klimatológ Milan Lapin.
Podľa analytika globálnych trendov Juraja Mesíka je iba otázkou času, kedy príde k naplneniu hneď viacerých hrozieb. Environmentalista Michal Kravčík k tomu navrch pridáva víziu biblickej potopy. Viac sa dočítate v našej analýze s názvom Globálne otepľovanie napádajú metastázy.
Pomaly, ale isto si zvykáme na atypické prejavy počasia. V najchladnejšej dedine Slovenska sú na riadnu nádielku snehovej pokrývky zvyknutí. Tohtoročná kalamita však bola dosť aj na tvrdý oravský naturel. Redaktori HN sa vybrali na sever Slovenska do miest, kde sa v polovici januára ženili čerti. Na lazoch sme objavili aj mnohodetnú rodinu, ktorú Perinbaba odrezala od sveta na štyri dni. Hlavu rodiny Petra Nogu len tak niečo nerozhádže aj keď „tu sú v jednom kuse problémy, ale mňa to všetko baví“ a v pokoji zostáva aj jeho manželka – „všade je život. Berieme ho normálne“. Starostovi Oravskej Lesnej Marekovi Majdišovi však vrásky z čela neschádzajú ani dnes: „Na náhle oteplenie nechcem ani len myslieť, lebo si to ani nedokážem predstaviť.“ Skrátka, Oravčania biele besnenie charakterizovali bulvárnymi pojmami ako des či katastrofa. Tentoraz až tak ďaleko od pravdy neboli.
Ani klimatológ Pavel Faško nepokladá tohoročnú snehovú kalamitu len za „rozmar“ počasia. V rozhovore pre HN upozorňuje aj na to, že s mimoriadnymi výkyvmi sa budeme stretávať čoraz častejšie. Kto je hlavným obžalovaným? Pravdaže, skleníkové plyny, ktoré sú dirigentom klimatickej zmeny. Na našu otázku, či sa dá ekonomika zladiť so životnou úrovňou, Faško odpovedal protiotázkou, či tá nám stojí za neblahé dôsledky v budúcnosti. „Platí to aj pre Slovákov, lebo sme dosiahli takú životnú úroveň, že sa už nemusíme za každú cenu hnať za vyššou.“
Diskutovať o globálnom otepľovaní vyznieva dosť paradoxne v čase nosenia teplých kabátov a zaklínania príchodu jari. Kým my utekáme od chladu k teplým radiátorom, talentovaný slovenský filmár sa pobral opačným smerom. Dominik Bari, študent prestížnej školy v Londýne, sa rozhodol natočiť dokument z končín, kde sa krádež čiapky považuje za zločin.
V Jakutsku leží dedinka Ojmiakon, ktorá získala pomenovanie Pól chladu. Bola tu nameraná najnižšia teplota na zemi mínus 71,2 stupňa Celzia. Domáci už aj takomto mieste pociťujú následky klimatických zmien. Večne zamrznutá vrstva pôdy – permafrost – prestáva mať platnosť odvekej a nemennej pravdy. Pasienky pre chov jakutských koní sa začínajú zaplavovať. Ojmiakončania na čosi podobné neboli zvyknutí. Ani na nové druhy zvierat, ktoré sa začali objavovať v ich okolí.
Ak sme už v úvode spomenuli hodiny posledného súdu, nemôžeme obísť ani trezor posledného súdu. Takým výrazom Nóri častujú svetovú genetickú banku semien Global Seed Vault. V prípade naplnenia katastrofických vízií je pre ľudstvo poslednou poistkou. Stavbu umiestnili za polárnym kruhom na Špicbergoch. V geologicky stabilnej oblasti nehrozia zemetrasenia, výbuchy sopky či zosuvy pôdy. Trezor odolá aj jadrovému výbuchu. No nikto nepredvídal, že ho začne zatápať voda. „Neočakávali sme, že tam nebude permafrost a úložisko bude musieť čeliť takému extrémnemu počasiu,“ vyhlásila členka nórskej vlády Hege Njaa Aschimová.
Ešte stále držíte basu s americkým prezidentom a vysmievate sa spolu s ním z globálneho otepľovania?
Prajeme vám príjemné a predovšetkým užitočné čítanie
