Šťastena je vrtkavá. Ešte pred štyrmi rokmi mal cestovný ruch na Slovensku našliapnuté na skvelé časy. Rok 2016 bol zlomový vo viacerých aspektoch. Počet všetkých turistov prvýkrát prekonal vrchol päť miliónov, sumár návštevníkov spoza hraníc viac ako dva milióny. Aj rekordné množstvo našincov sa rozhodlo uprednostniť krásy domoviny, a pritom nie na úkor zahraničia.
Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 predpokladala, že dovtedy sa bude toto odvetvie podieľať na tvorbe DPH vo výške 3,2 percenta. V štátoch Európskej únie dlhodobo vykazoval viac ako päť percent, v krajine pod Tatrami pod tri percentá.
Po štyroch rokoch je všetko inak. Pred tromi týždňami sa v Bratislave zišli pracovníci cestovného ruchu na protestnom zhromaždení. Bolo ich len pár stovák, čo však neodzrkadľovalo vážnosť situácie. Ich rady zdecimovali pandemické opatrenia. Rovnako ako celý sektor.
Asociácia hotelov a reštaurácií s radom ďalších organizácií vláde adresovali výzvu so štyrmi najzákladnejšími požiadavkami. Predĺžiť účinnosť prvej pomoci do konca roka a upraviť podmienky na jej čerpanie. Naštartovať dopyt rekreačnými poukazmi, ktoré by firmám preplácal štát. Vytvoriť nové kompenzačné schémy pre podnikateľov na zníženie škôd z dôvodu zatvorenia či obmedzenia prevádzok. A pravdaže znížiť sadzbu DPH.
V opačnom prípade bude zle. O prácu prišlo zhruba už 20-tisíc pracovníkov cestovného ruchu. Odhady sa šplhajú k cifre 40-tisíc. Odskáču si to predovšetkým kuchári, čašníci, chyžné, recepčné. Realitný trh už registruje zvýšené počty hotelov či reštaurácií na predaj.
„V prvom rade si treba uvedomiť, či hovoríme o sezóne v mestských a kongresových hoteloch, kde bol prepad 83 %, alebo o regiónoch ako Liptov či Vysoké Tatry, kde sa vyťaženosť hotelov dostala takmer na úroveň minulého roka,“ poznamenal pre HN k práve skončenému dovolenkovému obdobiu prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Ján Svoboda.
Zároveň upozornil na podstatný rozdiel aj v top destináciách v ukazovateli Spend Par, ktorý zaznamenáva, akú sumu návštevník priemerne utratí. „Vo všetkých regiónoch ukazuje prepad takmer o polovicu. Vyplýva z toho, že ľudia síce cestovali, ale míňali výrazne menej ako vlani, čo je pochopiteľné.“ Domáci hosť nemá také potreby ako zahraničný – dlhší pobyt, plná penzia, suveníry či doplnkové služby.
Zväz cestovného ruchu s hotelovou asociáciou v podstate surfuje na jednej vlne. Jej šéf Marek Harbuľák len dodáva, že letná sezóna pomohla len malému počtu ubytovacích zariadení. Iba necelá štvrtina dosiahla obsadenosť zhruba na minuloročnej úrovni, na druhej strane až 50 percent malo pokles o viac ako 40 %.
„Treba ešte zdôrazniť, že v niektorých pobytových hoteloch tvorili 30 až 40 percent prenocovaní balíky služieb, ktoré boli presunuté z obdobia, keď sme boli povinne zatvorení.“ Teda nejde o nové objednávky, iba o odložené čerpanie už skôr zaplatených služieb.
Najsledovanejšia destinácia Vysoké Tatry na jednej strane zažívala letný boom, na druhej strane však niektorí zástupcovia organizácií frflali, že takéto zdanie vytvárajú len televízne zábery.
Michal Sýkora, dlhoročný starosta obce Štrba a predseda Združenia miest a obcí Slovenska v jednej osobe, však situáciu až tak čierno nevníma. Hoci s kritikmi sčasti súhlasí. „Je potrebné si uvedomiť, že došlo k nárastu najmä jednodňových turistov, ktorí sa neubytovávajú, a to vytváralo dojem preplnenosti Tatier.“
Zatiaľ však nezachytáva signály o extrémnom podnikateľskom rozhodnutí, ktoré by viedlo ku krachu. „Určite nemôžeme hovoriť v tomto čase o tom, že prevádzky budú za tento rok vykazovať výrazné straty. Letný prílev ľudí počas hlavnej letnej turistickej sezóny zmiernil aktuálne negatívne finančné dosahy.“
