V duchu by ste očakávali, že pred vstupom do vývojového centra vás sedemkrát „prešacuje“ ochranka a nedajbože, ak vám nájde skrytú kameru. Po príchode na pracovisko vás budú obchádzať ľudia v snehobielych plášťoch a rukavičkách. Ten zázrak techniky bude dômyselne ukrytý tak, že z neho uvidíte tak akurát ventil z pneumatiky. Zabudnite.
Po prekročení prahu hangáru nitrianskeho letiska sa nám pred očami rozprestrie úplne iný obrázok. Taký istý ako v hocijakom bežnom autoservise. Zásuvky s náradím, kovové skrinky a neodmysliteľný tvorivý neporiadok. V strede tejto dielne však tróni svetový unikát. Lietajúce auto alebo jazdiace lietadlo, ako chcete.
Štefan Klein je vynálezca, konštruktér, profesor dizajnu a letec v jednej osobe. Ešte pred pár dňami bol nešťastný z rozmoknutej dráhy letiska, ktorá nedovoľovala ďalšie testovanie AirCaru. Vo štvrtok minulého týždňa sa to však napokon po viacerých odkladoch podarilo na piešťanskom letisku.
Klein z kokpitu vystupoval nanajvýš spokojný. „Očakávania boli naplnené do bodky. Stroj sa správal stabilne a ovládal som ho ako bežné lietadlo,“ povedal nám. Podarilo sa mu dosahovať rýchlosť 190 kilometrov za hodinu, ďalší prototyp však bude mať podstatne silnejší motor.
AirCar sa prvýkrát odlepil od zeme 10. októbra minulého roka. Do ukončenia testovania mu chýba ešte 50 letových hodín. „Pri dobrom počasí by sme ich mohli stihnúť ešte do konca roka,“ podotkol konštruktér.
O AirCar nechce prezrádzať príliš, ale zopár informácií je ochotný zverejniť.
