Akurát v deň, keď minister školstva Branislav Gröhling na svojej tlačovke oznámil otvorenie škôl, Slovensko obleteli aj šokujúce zistenia, ktoré mali dokazovať devastačné dosahy na psychiku detí uväznených v pasci dištančného vzdelávania.
Riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania Svetlana Síthová na tej istej tlačovke svojho nadriadeného ich podporila „hroznými číslami“, ktoré získali priamo od „kolegov z praxe, z terénu a ľudí z krízových liniek“.
Údaje o stopercentnom zhoršení duševného zdravia školákov, enormnom zvýšení počtu samovražedných pokusov, dokonca až štvornásobnom, boli skutočne silnou kávou. Minister sa nimi následne oháňal aj v médiách.
Stačí aj anketa
Redakcia HN sa pokúsila od ministerstva získať podklady, z ktorých vychádzalo pri vyhodnotení štatistík. Síthová nás informovala, že vlani boli evidované štyri pokusy o samovraždu u detí vo veku do deväť rokov, pričom „rok predtým nebol zaznamenaný ani jeden pokus“. Ako zdroj uviedla internetovú poradňu pre mladých IPčko. S tým, že štatistiky za obe obdobia sú dostupné na jej webovej stránke.
Občianske združenie IPčko má na nej umiestnené iba údaje z roku 2020. Jeho riaditeľ Marek Madro nám potvrdil, že za rok 2019 nemali ani jeden kontakt ohľadne suicidálneho pokusu u najmenších detí.
Všetky komunikácie sú anonymizované a išlo o spojenia zaoberajúce sa myšlienkou na samovraždu, nie o suicidálny pokus samotný! Internetová poradňa zaznamenala v minulom roku viac ako 52-tisíc kontaktov, v predchádzajúcom období takmer 22-tisíc.
Na ilustráciu: Detská linka istoty zaznamenala vlani takmer 112-tisíc kontaktov. Poskytla nám aj príslušné štatistiky. Počet kontaktov u detí do veku deväť rokov s otázkami týkajúcimi sa samovraždy sa síce v roku 2020 zvýšil, no vo vekovej kategórii do 14 rokov, naopak, klesol o 25 percent.
Pravdepodobne tiež z čísel IPčka rezort vydedukoval spomínané „stopercentné zhoršenie duševného zdravia detí“, keďže aj v tomto prípade sa odvoláva na jeho portál. Informácie za rok 2019 nám Madro neposkytol s poukázaním na absenciu kapacitných možností spracovania štatistík na mediálne účely.
Svíthová vo svojom vystúpení predostrela, že až polovica detí má problém s dištančným vzdelávaním. Svoje vyjadrenie pre HN spresnila na stotiny – 49,45 percenta. Vychádzala pri tom z ankety, ktorú na vzorke 91 žiakov realizovala súkromná základná škola, navyše alternatívna. Zaujímavými rozbormi ministerstva by sme mohli pokračovať v podobnom duchu.
Spory
Pri ich spracovaní by rezortu mal intenzívne sekundovať Inštitút vzdelávacej politiky. Dostal sa však do nemilosti ministra. Do sporov sa obe strany dostali už vlani po zverejnení výsledkov štatistík o priebehu dištančnej výučby počas prvej vlny pandémie. Ministerstvo nepredĺžilo zmluvu trom analytikom z deviatich a po tomto akte sa začiatkom roka rozhodol odísť na protest aj dnes už ich bývalý šéf Michal Rehúš.
Ten vo svojom facebookovom statuse k dôvodom svojho odchodu uviedol, že napriek opakovanému zasielaniu materiálov súvisiacich aj s pandemickou situáciou bola komunikácia na mizivej úrovni. „Napríklad dosiaľ nebola zverejnená analýza, ktorá sa týkala vyhodnotenia pilotného využitia mobilných telefónov a dátových SIM kariet pri online výučbe detí zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ uviedol Rehúš.
Minister školstva si zrejme na hĺbkové analýzy nepotrpí. Priznal to napokon v nedávnom rozhovore pre HN magazín slovami: „Som nespokojný s tým, že ešte stále musím ľuďom na ministerstve vysvetľovať, že nepotrebujem 10-stranové analýzy, ale že mi stačí jedna A4 s konkrétnymi opatreniami. Lebo tých analýz a materiálov tu už bolo vypracovaných tak strašne veľa, že naozaj nepotrebujeme robiť ďalšie a ďalšie.“
Pri tom dodal, že na neho neurobia dojem ľudia tým, že mu odovzdajú siahodlhý materiál. Jeho sympatie získavajú tí, čo odovzdajú pol strany konkrétnych opatrení, ktoré sa dajú vykonať okamžite.
