Žáner v škále od trileru, cez tragikomédiu až po frašku. Sem-tam dokonca s prvkami hororu a sci-fi. Takými prívlastkami by sa dal charakterizovať film, v ktorom by hrdinovia boli učiteľky a učitelia trápiaci sa s počítačmi, neposednými žiakmi i nápadne nenápadnými rodičmi mimo kameriek monitorov.
Prípadne bojujúcimi zároveň so slabým internetovým signálom a burácajúcim hlukom vŕtačky od susedov. Realita dištančného vzdelávania je rôznorodejšia než akákoľvek fantazijná predstava.
Dvojsečná zbraň
Na malej podeste schodiska rodinného domu stojí písací stôl a na ňom tróni notebook. Tak vyzerá pracovisko pedagóga, ktorý číta rozprávku o králikovi. Uprostred nej zrazu vstane zo stoličky a chytí do rúk gitaru: „Vidíte ma?“ Poniektoré prváčence kričia áno, iné zase nie. Keď sa obrazy zosynchronizujú, muž brnkne do strún a zanôti: „Králiček Dávid, chce sa dobre baviť, chce sa dobre baviť.“
Pesničkou upútava pozornosť divákov a zároveň si robí drobné piár. Onen učiteľ sa totiž volá Dávid Králik. Skrýva v sebe nielen štvornohého tvora, ale aj kouča, lektora a spoluzakladateľa súkromnej školy Felix. Dokazuje, že škola na diaľku nemusí byť ani zďaleka len trápením oboch zúčastnených strán. Môže byť hrou, v ktorej sa evidentne nebavia len deti.
„Dištančné vzdelávanie nie je až takou tragédiou. Čoraz viac stretávam učiteľov, ktorí dokážu perfektne odučiť online a ich aktivity sa efektivitou podobajú tým v škole,“ povie nám Králik, po tom, ako zadá kresliarsku úlohu svojim zverencom.
Až tak mu neprekáža, že nemôže stáť za katedrou fyzicky. „Horšia je sociálna ujma žiakov. Ešte sa vyvíjajú, no nestretávajú sa, chýba im človečina. Dlhé sedenie za počítačom u nich rozvíja závislosti a nemôžete ho zrušiť,“ upozorňuje na paradox dištančného vzdelávania. „Po skončení pandémie nás čaká ďalšie kolo závislostí.“
Udržať pozornosť tých najmenších je pomerne náročné, preto sa Dávid nerozpakuje sadnúť si na zem, kmitať nohami ako krídlami a vsúvať tak do výučby telocvičné prvky. „Ja letím do Paríža,“ oznamuje Barborka. Patrik jej kontruje, že on si to namieril do Budapešti.
Iniciátor letov dodá, že to nie je až tak ďaleko, a vysvetľuje nám: „Zaťažko obsedia v laviciach, nieto ešte za počítačom. Aj pri tejto forme vyučovania im treba meniť činnosť. Keď sa učíme písať trebárs C, dám im hľadať po byte veci, ktoré sa začínajú na toto písmenko.“
