Malý krok pre jednotlivca, veľký krok pre naše letectvo. Takto famózne označili Ozbrojené sily vzlet nášho prvého pilota, ktorý sa minulý týždeň v piatok odpútal od zeme stíhačkou F-16 a po ňom jeho ďalší traja kolegovia. Štvorica v týchto dňoch absolvuje výcvik na arizonskej základni.
Slovenská armáda postupne dostane do výzbroje štrnásť stíhačiek, ktoré nakúpila od USA. Prechádza ňou silná vlna modernizácie i zmeny myslenia. Hneď po výmene vládnej garnitúry nový minister zahraničia Ivan Korčok zreteľne formuloval zahraničné smerovanie krajiny a parlament vzápätí prijal obrannú a vojenskú stratégiu.
Kormidlo obrany už nedrží SNS. Ani Andrej Danko s rovnakou láskou ku kapitánskym výložkám i Rusku, ktoré sa stalo jeho obľúbenou destináciou. Exminister obrany Peter Gajdoš síce naštartoval toľko proklamovanú modernizáciu, no takmer každý nákup sprevádzal škandál ruka v ruke s netransparentnosťou.
Dokonca aj ten s nadzvukovými F-16. Vtedajší premiér Peter Pellegrini ministrovi odkázal, že papiere od nich môže roztrhať. O pár dní neskôr obaja s úsmevom zapózovali pred fotoaparátmi pri podpise zmluvy.
Zdalo by sa, že armáda sa už dostáva z marazmu. Nabíjať pušky na oslavné salvy je však priskoro. Veď len kľúčovú ťažkú mechanizovanú brigádu sme mali vybudovať do roku 2018. Ako najbližší termín v kalendári svieti rok 2032. Možno.
V plnej nahote
Krajina pod Tatrami zostáva v strednej Európe jedným z najslabších článkov. Nepríjemné konštatovanie, zvlášť, keď na východe od našich hraníc prichádza k eskalácii napätia. V akom stave sa nachádza naša obrana? A je vôbec pripravená na vojenský konflikt?
„Po rozpade Varšavského bloku upadla celá Európa do pozitívnej letargie, že vojna na starom kontinente nehrozí. Výstavbe armády na obranu nášho územia nebola venovaná dostatočná pozornosť. Fungovala zo zotrvačnosti, rozpočet sa pohyboval na úrovni okolo jedného percenta HDP a míňali sa staré zásoby,“ hovorí pre HN bývalý veľvyslanec v USA a poslanec za Hlas-SD Peter Kmec. Najväčší problém vidí v zastaranosti pozemných síl. V prípade vojenského konfliktu by sme vraj museli vynaložiť na dobrý výsledok veľké finančné i morálne úsilie.
Poslanec Tomáš Valášek, ktorý už namiesto strany Za ľudí kope za Progresívne Slovensko, stojí na opačnom póle politického spektra. Opierajúc sa o závery obranných plánovačov NATO, vyratúva tri základné body: Míňame málo na obranu, investujeme do nesprávnych vecí, a aj tie nesprávne priority sa každú chvíľu menia. „Na Slovensku navyše vieme, že nakupujeme pridraho, lebo rôzni politicky spriaznení subdodávatelia si niekedy prihodia desiatky percent navyše ceny dodávateľa,“ pripočítava Valášek.
Riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Peter Köles je presvedčený, že Ozbrojené sily si plnia úlohy zodpovedne. Zároveň však poznamenáva, že za posledných vlád boli na okraji záujmu. „Odrážalo sa to na neschopnosti dotiahnuť do konca veľké modernizačné projekty a taktiež na chátrajúcich vojenských útvaroch.“
Redakcia HN oslovila aj českého experta Andora Šándora. Generál kritikou nešetril. „V pozemnom vojsku ste na tom ešte horšie ako my. Máte zastarané tanky T-72 a automobilová technika je prehliadkou rôznych typov v štýle každý pes jiná ves. Žiadnou modernizáciou neurobíte z veterána nič iné než veterána.“
Pozitívne však vníma posun dopredu týkajúci sa kvality výzbroje. Ako zlom uvádza obdobie spred piatich-šiestich rokov. „Prezbrojovací program sa rozvinul vtedy, keď sa neudržateľný stav stíhacieho letectva v podobe MIG-29 prejavil v plnej nahote. Pokladám za správne, že ste sa napokon rozhodli pre stíhačky F-16.“
Nielen hrozby
Za najväčšie hrozby súčasnosti, a teda zároveň i výzvy Kmec považuje snahy o zmeny geopolitických hraníc a prekresľovanie politickej mapy sveta. „Tieto konflikty, ale aj zmena klímy vytvárajú podmienky na migráciu, na ktorú je tiež potrebné reagovať.“ Čeliť musíme tiež hybridným hrozbám, kyberútokom, kyberterorizmu a s tým spojeným organizovaným zločinom.
Valášek zase upozorňuje: „Vrátila sa nám jedna stará hrozba a vznikli dve nové.“ Po vyše dekáde sa nám opäť vrátila do Európy „klasická“ vojna formou manévrov ťažkej techniky. Tejto situácii treba prispôsobiť naše obranné plány, a „preto ten dôraz na ťažkú mechanizovanú brigádu“.
Dva nové scenáre píšu technológie. „Vlády a dokonca aj teroristi už prišli na to, že závislosť od informačných sietí sa dá využiť kvázi vojensky. Prakticky každý týždeň sa objavujú správy o kybernetických útokoch na kritické zariadenia.“ Ochrane internetových spojení Valášek prikladá rovnakú dôležitosť ako investíciám do ťažkej techniky.
Kyberpriestor neuniká žiadnemu odborníkovi. Riaditeľ inštitútu Köles poukazuje konkrétne na podvratné aktivity Ruskej federácie. „Tá sa dlhodobo snaží presadzovať svoje záujmy nielen pomocou dezinformačných kampaní a šírenia propagánd. Na príklade výbuchu muničného skladu vo českých Vrběticiach však vidíme, že sa neštíti vykonávať vojenské akcie priamo na území členských štátov NATO.“
Šándor dáva do pozornosti ďalší aspekt, s ktorým sme dosiaľ nemali skúsenosť: „Okrem kyberhrozieb tu máme klimatické či zdravotné. Len sa pozrite, aké obrovské financie sa vkladajú do armád, potom príde jedna koronakríza a kľačíme na kolenách. Pri takejto kríze nám ťažké brigády veľmi nepomôžu.“
Možné východisko pocitovo vníma vo vybudovaní armády schopnej pomôcť krajine zápasiacej s obdobnou krízou, akú práve prežívame.
