Drevené búdky pred vstupom do termálneho kúpaliska sú pozamykané. Rad za radom. Zákazník si v nich nekúpi kebab, syrové nite zo Zázrivej či liečebné oblátky. Ani nezahasí smäd v bufete u Leona či v susediacej vínotéke. Nad Podhájskou akoby sa prehnalo neviditeľné tornádo.
Na úplnom konci trhovej uličky sa živnostník snaží predávať zmrzlinu. Macedónec sa priženil na Slovensko pred trinástimi rokmi, no také mizerné tržby ešte nezažil. „Ešte šťastie, že v susednej dedine pracuje aj moja manželka,“ utrúsi bez úsmevu.
Medzi posledných mohykánov by sa dala zaradiť aj predavačka v prístrešku s letnými hábami. „Musím voľačo predať. Čo mi to tu všetko zostane?“ hovorí. Pýtame sa jej, či sa jej za deň podarí zbaviť aspoň pár kúskov. „Aj to je veľa,“ odtuší.
V čase našej návštevy ručička teplomera tancovala okolo číslice tridsať, no na kúpalisko sa trúsili návštevníci len poriedko. Pritom doposiaľ patrilo do trojky top destinácií krajiny pod Tatrami. Za liečivou vodou putovalo ročne až 850-tisíc návštevníkov. V predpandemickom roku si prevádzkovateľ mohol mädliť ruky – zisk dosiahol rekordných jeden milión 640-tisíc eur.
Kúpalisko zažilo časy, keď praskalo vo švíkoch. Kapacita vonkajších bazénov je 5 500 až šesťtisíc osôb, no pri dobrom počasí sa ich tu tiesnilo aj osemtisíc. Jeho majiteľom je obec Podhájska, vlastníkom vrtu spoločnosť Geo Termál. V súčasnosti však antikorové bazény dosahujú vlhkosť saharského piesku a obopína ich červeno-biela páska. Kúpajúcim zostávajú len bazény s „obyčajnou“ vodou. Na povrch vyplávala kauza, v ktorej výdatne veslujú policajné orgány, Slovenská inšpekcia životného prostredia i samotné ministerstvo.
