Bolo že to radosti, keď samotná šéfka Európskej komisie pricestovala v júni do metropoly nad Dunajom! „Som šťastná, že môžem oznámiť rozhodnutie dať zelenú slovenskému plánu obnovy a odolnosti,“ slávnostne deklarovala Ursula von der Leyenová.
Vyzdvihla jeho rýchlosť, keďže Slovenská republika bola medzi prvými piatimi najrýchlejšími štátmi, ktoré požadovaný plán odovzdali. „Pretože rýchlosť je dobrá, ale musí tam byť aj kvalita a v tomto pláne je veľa kvality,“ dodala predsedníčka Komisie, ktorá ocenila tiež jeho ambicióznosť.
Nadšenie líderky Európskej únie zdieľal aj premiér Eduard Heger. Prijatý dokument považuje za hlavnú agendu svojej vlády. „Od plánu obnovy do veľkej miery závisí naša budúcnosť,“ vyhlásil s tým, že najťažšia cesta je ešte len pred nami, a tou je realizácia.
Finančné prostriedky na všetky národné plány pritečú z takzvaného mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ten je ťažiskovým prvkom iniciatívy Next Generation EU. Europarlament mu vo februári odklepol 672,5 miliardy eur v grantoch a pôžičkách, ktoré budú čerpať členské štáty.
Únia si ide požičiavať na finančných trhoch s predpokladom ich získania za výhodnejšie úrokové sadzby než jednotlivé krajiny. Kryť ich budú budúce rozpočty Únie po roku 2027. Splatené majú byť najneskôr do roku 2059.
V pláne obnovy je pre Slovensko vyčlenených zhruba 6,5 miliardy eur. Nad presnejšími číslami je predčasné uvažovať. Zatiaľ máme potvrdených 4,6 miliardy eur, čo tvorí 70 percent z celého balíka. Zvyšok bude jasný na základe indikátorov hrubého domáceho produktu až neskôr.
Slabina
Tvorbu i schválenie dokumentu sprevádzal nielen jasot, ale v mnohých prípadoch aj skepsa, či dokonca odmietanie. Jeho prioritou je zelená ekonomika, na ktorú sa majú vytvoriť zdroje v objeme 2,3 miliardy eur. Oprávnene?
„Áno, pretože bez zmeny doterajšej paradigmy fungovania sa výrazne zhorší nielen kvalita života ľudí. Bez ohľadu na to, čo sa stane v iných oblastiach ekonomického a sociálneho života, a bez ohľadu na to, aké nové možnosti prinesie technologický pokrok,“ povedal pre HN niekdajší spolutvorca slovenských reforiem a minister financií Ivan Mikloš.
Problematické však stále zostáva, či spôsob, akým sa cez plán obnovy bude zelená ekonomika podporovať, je ten najlepší a najefektívnejší. „A to tak na úrovni pravidiel pripravených Bruselom, ako aj na úrovni implementácie v jednotlivých členských krajinách.“
Mikloš plán považuje „technicky“ za veľmi kvalitný. Správne pomenúva potrebné reformy a takisto správne identifikuje, kde je potrebné a rozumné investovať európske peniaze.
Ekonóm sa však netají obavami, že hlavnou slabinou bude implementácia: „V oblasti reforiem totiž vyžaduje politickú vôľu, odvahu a schopnosti presadzovať aj nepopulárne a kontroverzné témy. Tiež nájsť zhodu v koalícii či s kľúčovými aktérmi v jednotlivých oblastiach.“
Na úrovni investícií sú podľa exministra financií najväčším rizikom prieťahy vo verejnom obstarávaní, prieťahy v prípravnom a investičnom procese, korupcia a neefektívnosť.
Nevyhnutnosť, nie voľba
Analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne sa venuje makroekonomickému vývoju našej krajiny. Pre neho je akcent na zelenú ekonomiku vyústením dlhodobejšej snahy E-27 o zintenzívnenie boja proti klimatickým zmenám. Ostatne bola deklarovaná už aj predtým v iných strategických dokumentoch.
„Zapracovanie zelených tém do praktickej činnosti štátu je významným krokom, keďže klimatické zmeny sú už v pokročilom štádiu,“ podčiarkol Horňák. Po príklady už nemusíme chodiť ďaleko. Suchami trpí už aj Slovensko, nehovoriac o tornáde v Česku či záplavách v Nemecku.
„Snaha o zlepšenie životného prostredia sa preto stáva nevyhnutnou, nie iba akousi dobrovoľnou voľbou inštitúcií.“
Ekonóm vidí značný priestor predovšetkým v dekarbonizácii priemyslu, zelenšej verejnej doprave a vo využívaní alternatívnych foriem pohonu. „Zároveň musíme spolu s investíciami riešiť aj inštitucionálne a legislatívne nastavenie. Nestačí nám iba nakúpiť vodíkové vlaky, musíme zabezpečiť aj ich fungovanie tak, aby sa stali vhodnou alternatívou k využívaniu auta.“
Podľa Horňáka udržanie medzinárodnej atraktivity európskeho spoločenstva si bude vyžadovať kompenzáciu v iných oblastiach, napríklad v zlepšení podnikateľského prostredia, znížení byrokracie, sprehľadnení regulácie či podporných schém.
„S takouto silnou podporou má Únia potenciál stať sa v budúcich rokoch či desaťročiach globálnym lídrom v oblasti zelených technológií.“
Bez záruky
Aj aktivista Martin Hojsík, ktorý to dotiahol až do kresla poslanca europarlamentu, pravdaže súhlasne prikyvuje na možnosť vodcovstva, ktorým by nielen Európa, ale aj Slovensko získali oproti zvyšku sveta obrovskú výhodu.
Názor bojovníka za životné prostredie na plán obnovy je jednoznačný: „Dáva nám šancu, akú sme ešte doteraz nemali. Ak ju využijeme, nesmierne nám pomôže v boji s klimatickou krízou, ale aj krízou biodiverzity či negatívnymi dosahmi pandémie.“
Zároveň nám má napomôcť k spravodlivému prechodu na obehové a digitálne hospodárstvo. „Nič však nie je zaručené,“ upozorňuje Hojsík, „všetko závisí od toho, ako zvládneme implementáciu plánu u nás doma.“
Uvedomuje si, že jeho príprava neprebiehala ideálne, no verí, že pri jeho zavádzaní do reality sa slovenská vláda poučí. Neodpustí si však viacero otázok: „Použije vláda peniaze rozumne? Bude proces transparentný, postavený na princípe partnerstva s občianskou spoločnosťou? Uskutočnia sa reformy bez regresu v oblasti životného prostredia?“
Na tieto otázky dá odpoveď len budúcnosť. Redakcia HN sa europoslanca spýtala, či Únia postupuje razantne v súčasnosti. „Európska komisia predstavila balík Fit for 55, v ktorom pristúpila k zladeniu našich cieľov s reálnymi krokmi. Na programe dňa je zavedenie takzvaného uhlíkového cla či vytvorenie Sociálneho klimatického fondu,“ odpovedal Hojsík.
Osobne by bol radšej, keby Únia konala rýchlejšie a efektívnejšie, ale „tváriť sa, že boj s klimatickou krízou sa pre ňu začína tyčinkami do uší, nie je korektné“.
Zmeny by sa mali zabezpečiť, aby boli tak sociálne spravodlivé, ako aj korektné pre ekonomiku. „Nesmie pokračovať stav, keď znečisťovatelia dostávajú povolenky zadarmo, no občania musia platiť.“
Fit for 55
Ak sme už pri balíku Fit for 55: básnik by sa o ňom mohol poeticky vyjadriť, že ešte nevyschol atrament na plánoch obnovy, a Únia spísala ďalší bestseller, ktorý zasiahne do života každého Európana.
Leitmotívom vyplývajúcim už z názvu je dosiahnutie zníženia emisií o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami roku 1990. Následne o dvadsať rokov neskôr by sa starý kontinent mal stať uhlíkovo neutrálnym. Treba poznamenať, že balík má zatiaľ len podobu návrhu a musí prejsť okrem Európskeho parlamentu aj národnými.
Radikálny plán zakazuje predaj nových automobilov na benzín a naftu od roku 2035 a urýchľuje prechod na alternatívne pohony. Nevynecháva infraštruktúru včítane nabíjacích staníc pre elektromobily, respektíve čerpacích staníc na vodík.
Tvrdo si berie na mušku tiež leteckú dopravu. Do roku 2035 sa má uskutočniť 80 percent letov lietadlami s udržateľným leteckým palivom, ktoré emituje o 80 percent menej uhlíka v porovnaní s fosílnymi palivami.
Ďalším zo základných kameňov, z ktorých sa má vyskladať klimatická neutralita, bude uhlíkové clo. Dotýka sa krajín mimo eurozóny a firmám by sa teda už nemalo oplatiť presúvať výrobu do regiónov, ktoré prižmurujú oči nad emisiami. Daňové regulácie by mali zachytiť napríklad aj fosílne palivá.
Príjmy kontra náklady
Pripravované zmeny zákonite vyvolávajú polemiku, či sa pre Slováka stane život drahší. „Otázka stojí presne naopak. O koľko bude život drahší, ak nezmeníme spôsob života?“ opätovne sa pýta Martin Hojsík.
Veď len likvidácia následkov letných povodní v Nemecku, ktoré sú dôsledkom aj zmeny klímy, vyjde postihnutý štát na 30 miliárd eur.
„Tak znižovanie emisií, ako aj adaptácia na klimatickú zmenu sú kľúčové pri predchádzaní týmto enormným nákladom, nevraviac o ľudských životoch. Neriešenie klimatickej a environmentálnej krízy by nás stálo obrovské prostriedky,“ zdôvodňuje Hojsík.
S výčitkou hľadí tiež na súčasný nárast cien energií. „Zdražel fosílny plyn, dovážaný aj z diktátorských krajín, ako je Putinovo Rusko, pretože sa znížili dodávky. To spôsobuje zvyšovanie nákladov pre domácnosti a firmy. Pritom riešenia máme priamo pred sebou,“ rozčuľuje sa. Sú nimi optimalizácia, efektivita a lokálne zelené energie.
„Čím neskôr tento boj začneme, tým drahší bude pre nás a ďalšie generácie,“ tvrdí analytik Matej Horňák. Podľa neho ceny vyskočia hore, ale iba na určitý čas. Cielenou podporou výskumu a vývoja ich možno postupne stlačiť nadol, keďže sa technológie vývojom a technickým pokrokom stanú lacnejšie.
„Únia môže stratiť na istý čas konkurencieschopnosť, je však úlohou štátov, aby regulovali činnosti, ktoré v krajinách chcú mať,“ argumentuje Horňák. S tým, že napriek ukončeniu niektorých činností nesmieme zabúdať na vznik nových zelených aktivít.
Ivan Mikloš pokladá výraznejšie zvýšenie zdanenia fosílnych palív za jeden zo systémových krokov potrebných na zelenú transformáciu. „Nemalo by sa však zvyšovať celkové daňové a odvodové zaťaženie, ktoré je už dnes na Slovensku príliš vysoké. Ale nezvyšovať dane a mať napriek tomu vyššie príjmy v štátnom rozpočte sa bez reforiem a potrebných zmien nedá.“
Život bude teda isto drahší. Exminister však k tomu jedným dychom pridáva, že dôležitejšie je, či naše príjmy budú rásť rýchlejšie ako naše náklady.
