Pandémia koronavírusu dramaticky mení ekonomiku. Nezametajú sa však s covidom pod koberec mnohé jej problémy, ktoré by nastali tak či onak?
Z covidu sa stala pohodlná výhovorka: kvôli nemu nám rastú ceny, máme obrovský deficit, ľudia musia robiť to či ono... Koronavírus je akási vzdialená entita, politici nič nezmôžu, len zalomiť rukami. Určite veľa vecí zmenil, vykoľajil a urýchlil. No isto nie je jedinou príčinou súčasného stavu.
Dajú sa vôbec rozlíšiť procesy, v ktorých je vinníkom pandémia a v ktorých nie?
Asi by som nedokázal rozdeliť, že stojí za drahým drevom, no za drahým polystyrénom nie. V každom prípade sa covid stal katalyzátorom, pár procesov urýchlil v dobrom a pár v zlom. Napríklad horúce peniaze na trhoch živili menšie či väčšie bubliny. Množstvo Američanov po tom, ako dostali tisícdolárové šeky, zostalo sedieť doma a videli sme bublinu videohier GameStop. Vyvolali ju drobní ľudia, ktorí sa na kúpe akcií dohadovali na sociálnych sieťach.
A čo energetika?
Tá je krásnym príkladom, kde sa zlúčilo všetko dohromady – zelený balík Fit for55, zatváranie jadrových elektrární v Nemecku, sprísnenie emisných podmienok či ťahanice okolo Nord Stream II. Korona tomu všetkému nasadila korunu. Akurát že vinník v jej podobe by sa v energetike hľadal dosť ťažko.
Už dávnejšie pred pandémiou viacerí ekonómovia varovali, že párty stále pokračuje a aj peniaze sa veselo tlačia ďalej ako na kopírke. Už sa skončila?
Na začiatku pandémie celý svet zamrzol a ľudia zostali vyplašení. No o pár mesiacov relatívne všetko dobre dopadlo. Nezamestnanosť sa drží na slušnej úrovni, mzdy rastú. Z tohto pohľadu párty pokračuje. Avšak problémom číslo jeden je inflácia, čo si už začali všímať aj optimisti. Vlani v marci ECB ani FED neočakávali vyššiu ako dvojpercentnú. Tento fakt je pre časť expertov prekvapením a uvidíme, ako na to zareaguje ekonomika.
Aké má možnosti?
Momentálne žijeme vo svete obrovských deficitov. Slovensko ťahá nadol neskutočných päť miliárd eur. Obdobne sú na tom štáty Európskej únie, čo je možné len vďaka extrémne nízkym nákladom na verejné dlhy. Ak Európska centrálna banka začne šliapať na brzdu, bude veľmi zaujímavé sledovať, či sa nevrátime do roku 2010. Vtedy výnosy talianskych dlhopisov vyskakovali na sedem percent, v istých momentoch sa všetkých zmocnila panika a riešili sa eurovaly.
Dnes však už nejde len o južné štáty Európy.
Aj Francúzsko je ohromne zadlžené, dokonca aj Nemecko zvrátilo svoj dlhodobý pokles dlhu. Plus 700 miliárd eur z plánu obnovy je dnes rok 2010 umocnený na druhú. Som zvedavý na reakciu trhu, keď ECB zavelí na spomaľovanie. To bude kľúčový moment. Aby sme zistili, či párty pokračuje, alebo máme vážny problém.
Slovensko sa zaraďuje k najchudobnejším krajinám Únie. Do akej miery dokáže zvládať situáciu peňaženka priemerného Slováka?
Keď sa na ňu pozrieme štatistickým okom, v posledných rokoch rast miezd predbiehal infláciu, a teda Slováci si priebežne mohli dovoliť viac. Avšak nie je inflácia ako inflácia. Inak zasahuje vdovu dôchodkyňu žijúcu v dvojgeneračnom nezateplenom dome na Orave a inak architekta IT systémov bývajúceho v bratislavskej novostavbe s minimálnou spotrebou energií. Ich spotrebné koše budú vyzerať inak a takisto aj schopnosť meniť svoj príjem vzhľadom na infláciu. Domnievam sa, že mzdy budú rásť a priemerné čísla sa nedostanú do výraznejšej odchýlky. Budú sa však vytvárať skupiny ľudí, ktorí voči inflácii stratia tempo a dostanú sa do problémov. Takže budú vznikať politicky citlivé situácie, ktoré už ostatne badať.
Môžu vyústiť do sociálnych nepokojov?
V Turecku je už šialená inflácia 50 percent. V Kazachstane sme boli svedkami krvavých nepokojov, ktoré boli hlavne o cenách energií. Ľudia reagujú aj na Západe. U nás sú obdobné protesty zriedkavé a zrejme do niečoho podobného nevyústia. V každom prípade sa v krajinách Únie budú v najbližšom roku formulovať politické rozhodnutia. Toto bude horúce. Obávam sa, že na konflikty v spoločnosti budú politici reagovať populisticky a situácia sa bude špirálovite zhoršovať.
Už spomínaná peňaženka neoplýva finančnými aktívami, ktoré sú v rámci Únie na nízkej úrovni. Ako tento fakt môže zamiešať karty?
Finančné aktíva sú dôležité aj v súvislosti so schopnosťou splácať úvery. Keď refinancujete hypotéku a skočí vám to na štyri-päť percent ako Čechom, tak – aj keď to percentuálne nevyznieva veľa – rádovo môže ísť o stovky eur. Finančná rezerva vám poslúži na získanie niekoľko mesiacov až rokov, aby ste sa pripravili na kroky vedúce k zvýšeniu príjmu, respektíve presťahovali sa do menšieho bývania ešte skôr, než zbankrotujete. Úspory sú dôležité. Bohužiaľ, Slováci ich nemajú veľa a všetko bohatstvo sa snažíme presmerovať radšej do nehnuteľností.
Ako sú na tom kasy firiem? Veď problémy sa začínajú bytostne dotýkať aj takých podnikov ako hlinikáreň v Žiari nad Hronom.
Slovensko je nadštandardne priemyselnou krajinou Európy. Ceny energií sú maximálne dôležité a už dnes poznáme kandidátov na problémy. Oravská OFZ, chemička Duslo Šaľa, Nováky... oceliari budú mať takisto problémy. Tých veľkých spoločností je dosť. Ceny sa dotknú aj potravinárov s väčšou spotrebou energií. Spadli sme do bizarnej situácie. Máme lacné jadro, ešte lacnejšiu vodu, no sme zapojení do spoločného trhu s energiami.
Čo bude pre spoločnosť kľúčové?
Verejné financie. V posledných troch rokoch sa úplne odtrhli. Máme trináste dôchodky, tehotenský bonus, očkovné, lotériu, pripravuje sa rodičovský bonus, a to ešte nerátam sociálne balíčky predchádzajúcej vlády. Miliardy eur sa doslova rozdávajú. Pomyselné vedro verejných rozpočtov treba čo najrýchlejšie zaplátať.
Ak bude tiecť naďalej?
Pri päťmiliardovom deficite a zvýšení úrokov investori môžu začať váhať, čo bude obrovský problém. Táto či nadchádzajúca vláda bude musieť v prípade fiškálnej krízy škrtnúť dva až tri miliardy eur v priebehu roka. Nedokážem si predstaviť, akým iným spôsobom by sa to dalo zvládnuť. Musíme mať ak už nie zdravé verejné financie, tak aspoň skrotené.