MAFRA/František Vlček
StoryEditor

Digitálne zručnosti ako brzda. Revolúcia 4.0 hádže Slovensko medzi najohrozenejšie krajiny OECD

01.03.2022, 23:00
Firmy súperia o svojich zamestnancov.

Hlavným problémom na slovenskom trhu práce je akútny nedostatok pracovníkov. A to dlhodobo. Čo nás čaká?

COVID-19 bez milosti povymetal všetky svetové kúty. Povyliezala z nich kadejaká háveď spoločne so strašiakmi chudoby a nezamestnanosti. V Európskej únii chudoba a sociálna neistota máta viac ako pätinu jej obyvateľov.

V nepriaznivých podmienkach žije takmer sto miliónov ľudí a tie sa výrazne odvíjajú od zamestnanosti. Domácnosti s nízkou intenzitou zapojenia na trh práce obýva viac ako 27 miliónov ľudí. Oživenie globálnej ekonomiky spôsobenej koronakrízou môže podľa odhadov trvať aj päť rokov.

Napodiv v boji proti absolútnej chudobe Čína už pred rokom dosiahla „konečné víťazstvo“. Takmer sto miliónov jej obyvateľov zo zaostalých vidieckych oblastí prekročilo hranicu absolútnej chudoby podľa vládou stanovených kritérií.

Prezident Si Ťin-pching vyhlásil, že sa podarilo splniť záväzky OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 o celých desať rokov skôr. K oznámeniu skvelého úspechu označovaného hlavou štátu za zázrak prišlo v čase pompéznych osláv storočnice založenia komunistickej strany.

V ostatných štátoch, kde sa zázraky nedejú, postkoronový vývoj zostáva rovnicou s mnohými konštantami, ale ešte väčším množstvom neznámych. Krajinu v srdci Európy nevynímajúc.

Súperenie

Príslovie bez práce nie sú koláče ovláda každý priemerný našinec, preto aj s väčšími obavami hľadí do budúcnosti. Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, však podstatnejšie prepúšťanie nepredpokladá: „Od začiatku pandémie stúpla miera nezamestnanosti len minimálne. Omnoho väčším problémom na slovenskom trhu práce je dlhodobo nedostatok pracovníkov.“

Takmer 80-tisíc voľných pracovných miest svedčí o tom, že zamestnávatelia musia o kvalitných zamestnancov neraz doslova súperiť a „inak to nebude ani v tomto roku“. Miera evidovanej nezamestnanosti v januári mierne stúpla, no naďalej sa už štvrtý mesiac za sebou drží pod hranicou siedmich percent.

V priemyselných odvetviach má pokračovať trend vysokého dopytu. Najviac zasiahnuté sektory ako gastro či cestovný ruch budú visieť ako šnúrka na gatiach na vývoji pandémie.

„Veľkou neznámou je i napríklad vývoj svetovej ekonomiky v kontexte eskalácie napätia na Ukrajine. V nadväznosti na to budú ovplyvnené ceny energetických vstupov či ceny priemyselných producentov,“ poznamenáva Hošták.

Pri mzdách vzhľadom na infláciu i dopyt po pracovníkoch sa dá očakávať intenzívnejší tlak na ich rast. „Pociťujeme akútny nedostatok kvalifikovaných ľudí. Firmy o svojich budúcich zamestnancov doslova súperia a platová motivácia je často jediný spôsob, ako dané pracovné miesto obsadiť,“ hovorí Hošták s tým, že k tomu prichádza, aj keď uchádzač o prácu nemá požadované skúsenosti a zručnosti.

Následne sa musia ďalšie prostriedky investovať do jeho zaškolenia či rekvalifikácie a dôsledky tohto začarovaného kruhu sa čoraz zreteľnejšie prejavujú vo všetkých odvetviach.

To všetko sa deje, keď vysoké školy každoročne masovo produkujú absolventov odvetví, v ktorých si nevedia nájsť uplatnenie a nie sú pripravení pre skutočné potreby trhu práce. Najšikovnejší zase odchádzajú radšej študovať a pracovať mimo Slovenska.

Digitálna éra

Pandémia dôsledne preverila samostatnosť a zodpovednosť mnohých zamestnancov. Na prahu blízkej budúcnosti budú digitálne zručnosti nevyhnutnými pre výkon väčšiny povolaní. Ich aspoň určitú úroveň si bude po roku 2025 vyžadovať až 92 percent pracovných pozícií.

Polovica z nich, ak neprejde transformáciou, pravdepodobne zanikne. Republiková únia opakovane upozorňuje nielen na nevyhnutnosť pochopenia zmeny, ale tiež dostatočnej prípravy. Platí to rovnako tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov.

Štvrtá priemyselná revolúcia hádže priemyselné Slovensko medzi najohrozenejšie krajiny OECD. Prenesené do praxe to znamená neisté výhľady dvoch tretín pracovných miest. „Čelíme tiež postupnému starnutiu populácie a podľa odhadov už v roku 2030 klesne počet obyvateľov v produktívnom veku o 199-tisíc oproti roku 2020,“ podčiarkuje tajomník únie.

Najviac pozícií by malo pribudnúť v odvetviach, v ktorých nové technológie Priemyslu 4.0 priamo, resp. nepriamo zvyšujú dopyt prostredníctvom zvyšovania príjmu a bohatstva. Napríklad umelá inteligencia, špecializované poradenstvo pre osobnostný rozvoj, profesionálne opatrovníctvo či telemedicína.

Sektor informačných technológií čaká najrýchlejší rast spomedzi všetkých odvetví. V roku 2030 by mohla Európska únia disponovať 20 miliónmi zamestnancov, čo je nárast o 12 miliónov.

menuLevel = 2, menuRoute = focus/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
05. október 2022 14:39