dronHN/Peter Mayer
StoryEditor

Profesia neďalekej budúcnosti: správca dronu

05.03.2022, 23:00
Európske nebo má v roku 2035 križovať pol milióna komerčných dronov. Plus niekoľkonásobok viac súkromných.

Ospanlivé ticho dedinky na juhu Slovenska náhle preruší bzukot dvoch UAV – Unmanned Aerial Vehicle. Komu toto pomenovanie nič nehovorí, postačí ľudovejší názov – dron. Oba stroje krúžia okolo unikátneho stredovekého kostolíka Narodenia Panny Márie v Čiernom Brode.

Vzbudzujú pozornosť a po pár minútach ku svätostánku trieli postarší pán, vyzvedá sa, čo tam chlapi s akýmisi hračkami v rukách vyvádzajú. Tí majú tentoraz šťastie, už sa aj prihodilo, že sa pri nalietavaní na nich vyrútil muž so sekerou v ruke.

Jeden z pilotov je digitalizér pamiatok Peter Brunčák. Druhým je inšpektor pamiatok Peter Ševčík. Dvojicu dopĺňa šéfka odboru digitalizácie a grafickej dokumentácie Ivica Kravjanská, ktorá miestnemu obyvateľovi trpezlivo vysvetlí dôvod, prečo Pamiatkový úrad SR zavítal ku kostolíku.

Predstava historika sediaceho v sporo osvetlenej pracovni a listujúceho v zaprášenom dokumente dostáva vážne trhliny. Už aj do jeho odboru prenikli nové technológie. Brunčák je „pôvodným“ povolaním geodet a Ševčík historik a dosiaľ ani netušili, že teraz vlastne vykonávajú prácu budúcnosti. Profesia správca dronu je čoraz žiadanejšia. Dokonca preniká už aj na Slovensku.

Astronaut alebo pivný apoštol

Hlásať ako nóvum, že je hlad po ítečkároch, by bolo nosením dreva do lesa. Podobne sú na tom absolventi strojárstva či ekonomiky. „Životopis absolventa informatiky si vlani prezreli viac ako štyria zamestnávatelia,“ uviedla PR manažérka portálu Profesia Nikola Richterová.

Firmy svoj hľadáčik zameriavali najmä na tých, ktorí ukončili štúdium Ekonomickej univerzity (EU) a Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.

Spomedzi fakúlt má najžiadanejších absolventov Fakulta informatiky a informačných technológií na STU. Na druhom mieste sa umiestňuje Fakulta hospodárskej informatiky na EU. Trojicu uzatvára Fakulta elektrotechniky a informatiky na STU. Títo absolventi sa o prácu nemusia vôbec báť, ich miera nezamestnanosti dosahuje rovnú nulu.

Väčšina žiakov zasadajúcich dnes do lavíc základných škôl ešte ani nemôže vedieť, čím sa stane, lebo tie povolania ešte ani nejestvujú. Na portáli Profesia však už možno nájsť prvé lastovičky. Jednou z nich by mohla byť ponuka Európskej vesmírnej agentúry.

Tá vlani pravdepodobne už v zúfalstve zavesila – tak na českú, ako aj slovenskú Profesiu – ponuku práce na pozíciu astronauta z mäsa a kostí na plný úväzok. A s nástupným platom 5 400 eur mesačne. Inzerát na „pivného apoštola“ so mzdou okolo 1 000 eur patril medzi tie vtipnejšie a firma pravdepodobne hľadala obsluhu do pivárne či zamestnanca na prezentáciu pivných produktov.

Už však vôbec do humornej kategórie nespadajú povolania, ktoré sa ešte v inzerátoch neobjavujú. Sprievodca vo vesmírnej rakete sa má postarať nielen o pohodlie cestujúcich, ale aj o zábavu, environmentalisti sa budú môcť vyšantiť ako návrhári odpadkov, teda vlastne výrobkov z ich recyklácie. Neuropsychológovia a inžinieri zase nájdu uplatnenie ako experti na integráciu človek-stroj.

Správa Svetového ekonomického fóra Budúcnosť pracovných miest 2020 uvádza profesie, ktoré by sa mali dostať na výslnie už v najbližších rokoch. Budú sa presadzovať v oblasti dát i umelej inteligencie, v cloud computingu, zelenú ekonomiku nevynímajúc.

Prudko nastupujúca automatizácia spoločnosti má vytvoriť až takmer sto miliónov nových pracovných pozícií. Rekvalifikáciu základných zručností bude potrebovať takmer 50 percent pracovníkov.

Dáme vedieť farárovi

Pamiatkari obsluhujúci drony už nemusia prejsť žiadnym kurzom. „Ten, ktorým sme museli absolvovať, bol dosť náročný,“ priznáva Peter Ševčík. Vysvetľuje, že bolo treba naštudovať všetko, čo od nich požadoval Dopravný úrad SR a vo finále museli zvládnuť testy. Odborné aj praktické. Vlastne niečo ako „vodičák“ na vedenie auta.

Podobne ako vozidlá, aj samotné drony majú vlastné evidentné čísla. Na rozdiel od nich majú stroje pamiatkarov zabudovaný záchranný padákový systém VectorSave 10. Vďaka výnimke z Dopravného úradu môžu lietať aj v intraviláne miest a obcí.

Nevyhnutnou súčasťou výbavy pilotov dronov je letecká mapa, na ktorej sú vyznačené obmedzenia jednotlivých zón. Podľa nich sa dá lokalizovať, či plánované skúmanie objektu dostane zelenú. Kostolík našťastie nepatrí medzi tvrdé oriešky.

Neleží v lokalite leteckých obmedzení a jeho okolie netreba ani špeciálne ohraničovať kvôli bezpečnosti osôb. V opačnom prípade by pamiatkari museli opáskovať celú zónu. Preveriť vhodnosť meteorologických podmienok je však štandardom pri každej akcii.

V zozname Pamiatkového úradu je zapísaných takmer 16-tisíc národných kultúrnych pamiatok a každá z nich môže obsahovať až desiatky pamiatkových objektov. Inštitúcia v rámci Operačného programu informatizácie spoločnosti digitálne mapuje pamiatky už desať rokov. Od jesene predminulého roka sa k dovtedajším metódam pričlenila technológia UAV a momentálne má úrad k dispozícii štyri drony.

Bezpilotné kvadrokoptéry však neslúžia len na dokumentovanie pamiatok, ale aj na zistenie poškodenia objektu. Stredoveký kostolík by mohol poslúžiť aj ako ilustračný príklad. Peter Brunčák podíde k nám a ukazuje na monitor. „Pozrite, hore je diera, na štíte chýbajú škridle.“

Ivica Kravjanská súhlasne prikyvuje: „Dáme vedieť aj miestnemu farárovi.“ Lietajúci pomocníci často slúžia nielen na inšpekciu strechy, ale aj kontrolu zanesenia odkvapov.               

22. máj 2022 09:56