Pred rokom ste za priority považovali návrat k cvičeniam a výcviku po pandémii. Čo dnes?
Vojna na Ukrajine spôsobila, že niektoré výcvikové úlohy prípravy sme vykonali skôr, ako sme plánovali. Najmä v odbornej príprave štábov sme už od konca novembra minulého roka vykonávali aktivity, ktoré nám umožnili dostatočne sa pripraviť na akýkoľvek scenár vývoja krízy na Ukrajine.
Zmení sa status quo ozbrojených síl?
Základné sa nemusí zásadne meniť. Zmenou však pravdepodobne prejde pohľad vojenských teoretikov na stratégiu a taktiku vedenia konvenčných vojenských operácií. Sledujeme, ako sa správajú ruské a ukrajinské vojská a podľa toho budeme analyzovať naše prístupy k plánovaniu a vedeniu vojenských operácií, a to aj vzhľadom na ekonomické a vojenské možnosti Slovenska. So špeciálnym záujmom sledujeme integráciu teritoriálnej obrany do operácií špeciálnych síl, ktorá sa ukazuje ako veľmi efektívna. Odpor na okupovaných územiach je extrémne dôležitý.
Ťažkou mechanizovanou brigádou sme mali disponovať v roku 2018, termín sa posunul na rok 2030. Skráti sa?
Predpokladám, že tento aliančný záväzok sa nateraz zásadne nebude meniť. Aj tu však platí, že obranné plánovanie NATO bude musieť reagovať nielen na zmenu statusu quo v našom regióne, ale aj na poznatky o vedení konvenčných vojenských operácií. Zdá sa, že mobilita je priorita aj pred balistickou ochranou.
Krajina sa v dlhodobom časovom horizonte stane východným krídlom NATO. Čo z toho pre nás vyplýva?
Východným krídlom sme boli už aj pred vojnou, len to tak vo verejnosti nerezonovalo. V rámci Aliancie sme však takto boli vnímaní. Agresia Ruska rozdáva v našom regióne karty nanovo a tomu sa musí prispôsobiť aj rozvoj ozbrojených síl.
To znamená aj zvyšovanie financií...
... Osobne si neviem v tejto novej situácii predstaviť, že budeme každý rok čeliť škrtaniu financií na prevádzku alebo na rozvoj ozbrojených síl. Takisto si budeme musieť privyknúť na fakt, že na obrane sa popri našich vojakoch budú trvalo podieľať aj naši spojenci s tým, že nám takpovediac za stravu a ubytovanie poskytnú vlastné moderné a drahé zbraňové systémy.
Budú u nás vojenské základne?
Každé vojenské letisko, každé kasárne sú vojenskou základňou. Verejná diskusia veľmi nešťastne démonizovala toto pomenovanie a stále dookola sa z toho robí akýsi strašiak. Kto sa obáva základní? Miestni obyvatelia, ktorí tam nachádzajú pracovné príležitosti? Podnikatelia a živnostníci, ktorí profitujú z kúpnej sily slovenských a spojeneckých vojakov v inak ekonomicky slabo rozvinutom regióne? My a ani naši zahraniční kolegovia nie sme pre nikoho hrozbou. Naopak, sme zárukou bezpečnosti Slovenska a prispievame k jeho rozvoju a prosperite.
Uvažujete nad návratom základnej vojenskej služby?
Tá je minulosťou. Návrat k nej by nám príliš nepomohol zvýšiť bojaschopnosť. Povinná vojenská služba okrem iného znamená veľmi časté výmeny personálu a náklady by boli príliš vysoké. Viac musíme investovať do záloh. Prehodnotiť systém ich tvorby, následne ich musíme vyzbrojiť a zvýšiť intenzitu ich výcviku. V neposlednom rade musíme investovať aj do ich dostupnosti v prípade krízy.