Patrí medzi najbohatšie regióny Španielska. Rozlohou je síce o niečo menšie než Slovensko, ale jeho hlas je počuť celé stáročia po celom svete i vďaka slávnym rodákom – architektovi Antonim Gaudím, opernej speváčke Montserrat Caballé alebo špičkovým futbalistom v drese FC Barcelona ako Carles Puyol či Xavi Hernández.
V súčasnosti sa však o Katalánsku azda najviac hovorí v súvislosti s jeho úsilím získať čo najviac nezávislosti od Španielska. V roku 2017 sa dokonca uskutočnilo referendum o odtrhnutí, ktoré však Madrid prekazil a jeho iniciátorov tvrdo potrestal. Viacerí katalánski predstavitelia skončili za mrežami – vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Raula Romevu. „Naše špecifikum spočíva v tom, že my sa o nezávislosť nesnažíme násilím, ale pokojnou cestou, napríklad presadzovaním katalánskej kultúry a jazyka. Skvelým príkladom je oslava sviatku Sant Jordi, teda svätého Juraja, ktorá sa každý rok koná 23. apríla. Je to sviatok kníh a ruží – muži dávajú ženám ruže a ony im to vracajú knihami. Po celej Barcelone i ďalších katalánskych mestách sú vtedy stovky stánkov, v ktorých si môžete kúpiť knihu a často si ju nechať podpísať od jej autora,“ vysvetľuje pre HN Martí Estruch Axmacher, šéf komunikačného oddelenia katalánskej organizácie Diplocat podporujúcej kultúru tohto takmer osemmiliónového regiónu.
San Jordi je tak akousi variáciou Valentína – ktorého Katalánci takmer vôbec neuznávajú. Avšak s oveľa hlbším významom a kultúrnymi prepojeniami.
Zamatový rozvod? Nehrozí
Pozrime sa však najskôr na to, prečo Španieli – rozumej vláda v Madride – nechcú o akýchkoľvek separatistických snahách Kataláncov ani počuť. Jedným z hlavných dôvodov je nepochybne ekonomika. Kým hrubý domáci produkt dosahoval predvlani v Katalánsku viac ako 31 500 eur, španielsky priemer dosahoval iba 25 500 eur. Katalánska ekonomika rastie rýchlejšie než celkovo španielska, výrazne lepšie ukazovatele sú v zamestnávaní a presadzovaní žien na trhu práce, v školstve i v zdravotníctve.
Pre Španielov by bola katastrofa, keby si takúto „pokladnicu“ kráľovstva nechali len tak odísť. A práve to Kataláncov hnevá. „Každý národ potrebuje svoj vlastný štát, ktorý bude konať v jeho prospech, a nie proti nemu. A španielsky štát ide proti želaniam, záujmom, požiadavkám a vôli ľudí v Katalánsku,“ uviedol ešte pred svojim zatknutím v rozhovore pre HN Raul Romeva.
Súčasná katalánska vláda odmieta akékoľvek násilie či konfrontáciu s Madridom. Keď však Katalánci postavia na sviatok svätého Jordiho uprostred veľkých dopravných tepien ako je La Rambla, Avinguda Diagonal alebo Passeig de Gràcia celé kilometrov stánkov s knihami, takmer všetky sú vyzdobené červeno-žltými katalánskymi vlajkami. Tie sú spolu s vlajkami Európskej únie takisto jediné vyvesené na úradoch – potrvá vám dlhší čas, kým vôbec nájdete španielsku zástavu.
Romeva i ďalší katalánski predstavitelia prišli svojho času do Bratislavy, aby tu so slovenskými kolegami hovorili o pokojnom rozdelení Československa – a možnej inšpirácii pre Kataláncov. Mnohí sú však voči tejto paralele skeptickí. „Zamatový rozvod, ako sme videli na príklade Česka a Slovenska, je možný iba vtedy, ak sa obaja partneri navzájom rešpektujú a považujú za rovnocenných. To však nie je náš prípad. Španielska vláda nás za rovnocenných rozhodne nepovažuje,“ pripomenul pre HN popredný katalánsky novinár a spisovateľ Andreu Claret.
Niektorí Katalánci majú ostatným krajinám Európskej únie za zlé, že po masových represáliách, ktoré nasledovali po referende o nezávislosti z prvého októbra 2017, nedali španielskej vláde najavo svoj nesúhlas a pobúrenie. Katalánsky parlament bol na základe nariadenia z Madridu okamžite rozpustený. Nepokoje otriasali územím tohto autonómneho spoločenstva aj v roku 2019, keď sa za mrežami ocitlo hneď niekoľko katalánskych lídrov.
Rapper za mrežami
Dnes chce cestu k nezávislosti riešiť násilnou cestou len málokto, a už vôbec nie katalánski lídri. Tí však zároveň odmietajú, aby Madrid pri katalánskej otázke využíval súdnu moc. „Tento dlhý politický konflikt musia vyriešiť politické inštitúcie a nie súdy. A neurobí to nikto za nás, ani Európska únia. Dohodu musíme nájsť predovšetkým my sami, teda vlády v Barcelone a v Madride,“ upozorňuje pre HN Pere Almeda, riaditeľ kultúrneho inštitútu Ramon Llul v Barcelone.
Najhoršie to Katalánci mali počas vlády fašistického diktátora Francisca Franca, ktorá trvala od roku 1939 až do jeho smrti v novembri 1975. Vtedy boli prenasledovaní a prísne trestaní už len za používanie svojho jazyka. Za rozširovanie separatistických a protišpanielskych publikácií hrozila smrť. Mnohí disidenti boli popravení. „Samozrejme, dnes taká cenzúra ako kedysi nie je. Nikto vám nezakáže písať knihy vo vašom jazyku. Robia to však oveľa sofistikovanejšie – napríklad dajú granty iba na knihy v španielčine. Známy je tiež prípad katalánskeho rappera Pabla Haséla, ktorý je vo väzení už viac ako tri roky. Iba za to, že vraj vo svojich textoch urážal španielskeho kráľa a celú panovnícku rodinu,“ vysvetlila pre HN Laura Huerga, prezidentka katalánskeho PEN Clubu.
Zaujímavosťou je, že katalánskym jazykom, ktorý je bližšie k francúzštine či taliančine než k samotnej španielčine, sa dohovoríte aj na Baleárskych ostrovoch, teda na Mallorke, Menorke, Ibize a Formentere. A svojský dialekt katalánskeho jazyka sa používa aj vo Valencii, ktorá je hlavným mestom rovnomennej provincie. „Samozrejme, my v Katalánsku držíme spolu s Baleárčanmi aj Valencijčanmi. Navzájom sa napríklad podporujeme pri žiadostiach o granty na vydávanie kníh,“ zdôrazňuje Víctor Garcia Tur, spisovateľ a viceprezident katalánskeho PEN Clubu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 18% na dočítanie.
Zostáva vám 18% na dočítanie.