Prečo Mjanmarsko zažíva etnické konflikty?

Po získaní nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1948 muselo Mjanmarsko ešte pod bývalým názvom Barma čeliť množstvu rôznych povstaní a pokusov o štátny prevrat. Jeden z nich sa v roku 1962 podaril a vlády v krajine sa na takmer pol storočia chopila vojenská junta vedená vojenským veliteľom Ne Winom. Nová vláda viedla krajinu k socializmu. Takýto politický vývoj sa však nepáčil menšinám, ktoré podnikli viacero povstaní. Niektoré časti územia sa dokonca ocitli mimo centrálnej kontroly, keďže ich ovládli menšinoví povstalci bojujúci proti vojenskej junte. Jedným z dôvodov napätej situácie je fakt, že v Myanmarsku je v súčasnosti oficiálne uznaných 135 menšín. Rohingovia však medzi nimi nie sú. Samotní Barmčania ako hlavné etnikum tvoria asi 68 percent vyše 55-miliónovej populácie. Rohingovia pritom nie sú jedinou menšinou, s ktorou má centrálna vláda problém. Dlhoročný ozbrojený konflikt vedie aj s Kačjinami. Boje sa opäť rozhoreli v roku 2011 po skončení 17-ročného prímeria. Obnovený konflikt vlády s Kačjinskou oslobodeneckou armádou si vyžiadal tisíc mŕtvych a stotisíc násilne vyhnaných civilistov.