Motívy týchto činov sú však zväčša diametrálne odlišné. V Paríži, Bruseli, Manchesteri či Berlíne zabíjali islamisti kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu. Dokonca aj útok Andersa Behringa Breivika (na snímke), ktorý v júli 2011 zabil v Osle a v mládežníckom tábore Utöya 77 ľudí, mal rasové a náboženské motívy.
V Amerike však masové zabíjanie má zväčša úplne iné pohnútky. Pred pár rokmi došlo hneď k niekoľkým prípadom streľby na strednej či základnej škole alebo na univerzite. Často išlo o bývalého či súčasného žiaka, ktorý si takýmto spôsobom liečil vlastnú frustráciu zo šikany alebo neuznania v kolektíve. Známy bol aj prípad z júla 2012, keď psychicky narušený James Holmes pri premiére nového filmu o Batmanovi Temný rytier postrieľal v kine na predmestí coloradského Denveru 12 ľudí.
Všetky prípady v Spojených štátoch však majú spoločného menovateľa – veľmi ľahký prístup k zbraniam. Niektorí mladí ľudia si zbrane, ktorými neskôr vraždili, zakúpili sami. Iní, často maloletí, vzali zbrane v nestráženej chvíli svojim rodičom. Aj to vyvolalo medzi americkými politikmi snahy o obmedzenie práva na nosenie zbraní.
StoryEditor
V čom sa útoky v USA odlišujú od Európy?
V Spojených štátoch aj Európe sa v uplynulých rokoch doslova roztrhlo vrece s prípadmi masívneho vraždenia.