Európsky súdny dvor začiatkom septembra zamietol žalobu Maďarska a Slovenska proti prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót. Podľa súdu nemuseli krajiny program z roku 2015 o prerozdelení 120-tisícov utečencov z Talianska a Grécka prijať jednohlasne. Program nakoniec nebol tak úspešný ako sa predpokladalo a v rámci relokácie sa presunulo iba niečo vyše 27-tisíc ľudí. Súdny dvor vidí v nízkom počte výsledok malej spolupráce s členskými krajinami.
A malá spolupráca vrhá tieň na Budapešť. Rozhodnutie súdu ohodnotila ako neprijateľné a chce sa všetkými právnymi prostriedkami naďalej usilovať o to, aby mohla sama rozhodovať o tom, kto môže žiť v krajine. Postoj vlády upevnil aj prieskum medzi obyvateľmi, v ktorom vyše 70 percent opýtaných podporilo boj vlády proti prerozdeľovaniu.
Slovenský premiér Robert Fico na rozhodnutie reagoval, že ho akceptuje, aj keď s kvótami naďalej nesúhlasí. Eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos však Budapešť spolu s Prahou a Varšavou varoval, že ak nezmenia svoj postoj ku kvótam, komisia pre porušenie legislatívy pošle krajiny na únijný súd.
Z úst premiéra Viktora Orbána však naďalej vychádzajú strach naháňajúce slová o drastických následkoch prisťahovalectva. Krajiny sa podľa neho stanú zmesou národov – prisťahovaleckou krajinou bez chránených hraníc a domovom pre terorizmus. „Postoj Maďarska je v otázke kvót prudko odmietavý. Maďari boli vždy radikálni a Európska komisia začína podnikať odvetné kroky. V rámci relokácie spravili minimum a nič nenasvedčuje tomu, že by Maďarsko svoj postoj zmenilo, lebo je súčasťou xenofóbneho naratívu vládnej strany Fidesz.“ vysvetľuje analytička a šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.
Podľa informácií Eurostatu je Maďarsko na prvom mieste v počte úbytku žiadateľov o azyl v porovnaní druhého kvartálu tohto roka s prechádzajúcim. Ide až o 95 percent menej žiadateľov, v prepočte za druhý kvartál tohto roka to bolo 655 žiadateľov. V minulom roku žiadalo o azyl vyše 29-tisíc utečencov, za posledný rok je to niečo vyše 8-tisíc. Do Maďarska sa najviac hlásia obyvatelia Afganistanu, Iraku, Sýrie, Pakistanu a Iránu.