Dosluhujúci parlament navrhoval voľbu piatich ústavných sudcov, voči čomu však namietal nový vládny kabinet na čele s premiérkou Beatou Szydlovou a expremiérom Jaroslawom Kaczynským.
Prezident Andrzej Duda, ktorého tiež konzervatívci podporujú, menoval na čelo súdu kandidátku vládnej strany Juliu Przylebskú. Ďalšie miesta v tribunáli získali tiež vládni sympatizanti. Podľa opozície išlo o neústavný krok, keďže sa za novú predsedníčku nevyslovila potrebná väčšina členov súdu. Analytici za tým videli snahu, aby Ústavný súd neblokoval niektoré návrhy zákonov.
Brusel pohrozil, Varšava v zmenách pokračovala
Na kontroverzný krok reagovala Európska únia, podľa ktorej nová vláda centralizovala moc a oslabovala kontrolné mechanizmy ako aj rovnováhu medzi jednotlivými zložkami štátnej moci. Brusel preto vyzval na stopnutie týchto krokov a Varšave pohrozil sankciami. Poľský ústavný súd však opätovne odmietol zmeniť pravidlá svojho fungovania.
Reforma pokračovala súdnou radou. Zmeny v jej fungovaní odhlasovali poľskí poslanci koncom júla. Konečné nie prišlo až od prezidenta Dudu. Súdna rada dohliada nad dodržiavaním etických zásad v justícii aj preverovaním kandidátov na sudcov. Nových členov nemali podľa navrhovaného zákona ďalej voliť sudcovia, ale parlament práve s prevahou poslancov vládnej strany.
Chceli pomôcť k demokracii
Zákon tiež ponechával parlamentu právo menovať 15 z 25 členov rady. Voči zákonu protestovala opozícia aj mimovládne organizácie, podľa ktorých sa tak narušuje delenie moci. Minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro vtedy argumentoval, že proces menovania sudcov bol dovtedy nedemokratický a zmenou chceli demokraciu posunúť dopredu. Podľa vlády vystriedala panovanie sudcovskej mafie vďaka zákonu demokracia.
Opozícia zas schválené zmeny ohodnotila ako čierny deň pre Poľsko. Ziobro kritiku opozícii vrátil. Zahraničné vyšetrovanie ohodnotil ako plné chýb a poľskí sudcovia podľa neho stratili kontakt s realitou.
Prečítajte si tiež podobný článok, v ktorom sme sa pozreli na Maďarsko.