Základné argumenty krajín sú teda postavené na denuklearizácii Kórejského polostrova a zastavení spoločných americko-juhokórejských vojenských manévrov. Krajiny si naposledy za stôl rokovaní na vysokých stoličkách sadli na konci roka 2015 v zóne Kesong. Okrem toho, že nezverejnili program rokovaní, strany nedospeli ani k dohode.
Aká je situácia teraz? „Nemôžeme očakávať, že rokovania budú trvať pár dní, týždňov a Kim Čong-un by sa vzdal nukleárnych zbraní, čo si uvedomuje aj Južná Kórea,“ myslí si Fischer.
Rovnaký názor zastáva i Husenicová: „Nikto z juhokórejskej administratívy neočakáva rýchle a jednoduché rokovania. Existujú zápisky a spomienky diplomatov, juhokórejských alebo amerických z priebehu rokovania so Severnou Kóreou od konca 90. rokov, ktoré naznačujú komplikovanosť a komplexnosť rokovaní,“ ozrejmuje Húsenicová.
Vyskytli sa aj obavy, že Severná Kórea chce rokovaniami iba získať čas k zdokonaleniu svojich nukleárnych zbraní, prípadne, že so skončením olympiády príde aj opätovný návrat vzťahov na mrazivú úroveň, keďže Kim zatiaľ stále tvrdí, že svojim zbrojným programom stop nedá.