Moskva vzápätí reagovala vyhostením 18 britských občanov, odvolala tiež svojho veľvyslanca, ktorý sa späť do Londýna vrátil až o rok neskôr.
O trinásť rokov na to, v roku 1985 sa v súvislosti so zhoršením ich vzájomných vzťahov skloňuje meno Olega Gordijevského, vysoko postaveného dôstojníka sovietskej tajnej služby KGB a zároveň britského agenta, ktorý utiekol na Západ.
Vyše 30 sovietskych občanov preto muselo opustiť Britániu a rovnaký počet Britov vyhostil zas Sovietsky zväz.
Rok 1989 prišiel s ďalším dôvodom britského vyhostenia 11 diplomatov, vojenských atašé či novinárov, dôvodom bola podľa Britov nezlučiteľnosť s ich poslaním. Ako aj v predchádzajúcom prípade, Sovietsky zväz sa rozlúčil s rovnakým počtom Britov.
Moskva sa tiež rozhodla znížiť počet pracovníkov britských organizácií v Sovietskom zväze.
Prvé vyhostenie po páde Sovietskeho zväzu bolo v roku 1996, keď Británia vyhostila štyroch Rusov ako reakciu na vyhostenie štyroch britských diplomatov z Ruska.
Moskva ich totiž vinila z kontaktov s ruským štátnym príslušníkom, ktorý pracoval pre britskú spravodajskú službu.