Viac ako 450 zranených, z toho 30 policajtov. To je bilancia násilností, na ktoré sa zmenila piatková protivládna demonštrácia v metropole Bukurešť, ktorej sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Protesty sa ozývali aj z ďalších miest, za ich zorganizovaním stáli Rumuni pracujúci v zahraničí.
Portál Euractiv informoval, že počas posledných 15 rokov opustili Rumunsko pre nízke mzdy až štyri milióny ľudí. Práve to bolo okrem už spomenutých politických motívov ako stav justície a korupcie dôvodom ich hlasnej nespokojnosti.
Niektorí demonštranti sa napriek opatreniam chceli dostať do budovy vlády či na políciu hádzali dlažobné kocky a zápalné fľaše. Polícia použila proti nim slzný plyn, vodné delá a viacero ľudí zadržala.
„Reakcia polície bola podľa mňa zveličená, neopodstatnene brutálna a nerozvážna. Hovorí sa tiež, že zásah polície bol vopred plánovaný a koordinovaný Ministerstvom vnútra, pod ktoré polícia spadá. Z vnútra vlády malo odznieť, aby ľudí násilne odstránili z námestia, a teda ešte pred protestom sa v nej dohodli, aby nedovolili ulici vystúpiť. Toto už nie je demokracia,“ povedala pre HN odborníčka na medzinárodné vzťahy Stefania-Felicia Pavelová z Bukurešti.
Dodáva tiež, že ľudí do ulíc stále ženie ohromné množstvo podvodov, prípadov korupcie, zanedbania služby. Pochopili totiž, že je to jediný prostriedok, ako mať vplyv na vládu. Politická opozícia je totiž menej početná a slabá, aby mala na socialistov vplyv.
Tvrdý zákrok polície kritizoval aj rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý sa už dlhšie radí ku kritikom ľavicovej vlády. Nepokoje pokračovali aj minulú sobotu a v nedeľu, už však bez násilností.
Piatkový zásah polície začala preverovať rumunská vojenská prokuratúra, ktorá chce vypočuť všetky osoby podozrivé z toho, že konali v rozpore so zákonom. Kritikou nešetrilo ani izraelské veľvyslanectvo.
Policajní ťažkoodenci mali vytiahnuť z taxíkov štyroch izraelských turistov a zbiť ich, aj keď vysvetľovali, že nemajú s demonštráciou nič spoločné.
Eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová už vyzvala rumunskú vládu, aby si pripravovanú reformu súdnictva ešte rozmyslela. Podľa nej avizované kroky ohrozujú nezávislosť sudcov a obmedzujú kompetencie štátnych zástupcov, či znižujú dôveru verejnosti voči justícii.
Na aktivovanie článku sedem Lisabonskej zmluvy, ako aj v prípade Poľska však podľa nej zatiaľ dôvod nie je. Konanie by následne mohlo skončiť až odobratím hlasovacích práv.