Tento bod patrí k tým najproblematickejším. Pre Merkelovú predstavuje skôr domácu tému – počas migračnej krízy v roku 2015 dovolila totiž viac ako miliónom utečencom prevažne zo Sýrie dostať v Sýrii azyl.
To sa neskôr stretlo s odmietavou reakciou verejnosti aj jej vlastnej koalície, pre čo len nedávno zažehnala koaličnú krízu. Na druhej strane, pre Putina ide o čisto zahraničnú tému – v medzinárodných vzťahoch je známy svojím partnerstvom so sýrskym prezidentom Baššarom al-Asadom, (dá sa povedať najväčším zo svetových lídrov).
Bodku si sýrska občianska vojna však aj s Putinovým pričinením stále nepíše, čo sa dá v medzinárodnom kontexte chápať aj ako jeho zlyhanie. Aj keď viackrát sľuboval stiahnutie sa zo Sýrie či zmenšenie zapojenia sa Ruska, problém je stále zaseknutý a skutky zostávajú iba vo vyjadreniach.
Stabilizácia Sýrie a návrat utečencov domov by tak obom lídrom mohol nahnať plusové body.
Progres možno prinesie samit o Sýrii, ktorý sa bude konať začiatkom septembra a hostiť ho bude turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, na ktorom sa Rusko aj Nemecko spolu s Francúzskom zúčastní.
Prioritou bude upokojiť situáciu v Idlíbe na severozápade Sýrie, kde sýrsky prezident Baššar Asad začal nedávno s obrovskou ofenzívou.
Putin tiež od Európy žiada zintenzívnenie humanitárnej pomoci v krajine zmietanej vojnou, Nemecko zase od Ruska vyžaduje vytvorenie dohody s USA, a tak nastolenie mieru v Sýrii.
„Musíme byť opatrne optimistickí. Ruský prezident sa dostal do slepej uličky v prípade Sýrie a východnej Ukrajiny a potrebuje medzinárodných partnerov, aby sa pohol ďalej,“ povedal Juergen Hardt, hovorca Merkelového koaličného zoskupenia pre Stuttgarter Zeitung a Sttutgarter Nachrichten.