Tak, ako pred dvomi rokmi v lete aj v našich končinách rezonoval puč v Turecku, tento rok v súvislosti s Tureckom hovoríme zas o kríze ekonomickej.
Krízu spôsobil deficit bežného účtu, ktorý je na 15-ročnom maxime, dlh voči zahraničným menám, rýchlo rastúce ceny aj vplyv autoritárskeho lídra Recepa Tayyipa Erdogana.
V polovici júla zostúpila jednotná európska mena na 1,1365 dolára ako na najnižšiu úroveň od minulého júla.
Turecká líra od začiatku roka oslabila voči doláru o viac ako 40 percent hlavne pre zhoršujúce sa vzťahy medzi Tureckom a Spojenými štátmi a pre obavy z tlaku Erdogana na znižovanie úrokových sadzieb.
V porovnaní s rokom 2015 sa prepadla o takmer sto percent.
Ekonomická kríza by mohla spôsobiť problémy aj bankovému sektoru. Zahraničné banky požičali Turecku asi 200 miliárd eur, z nich viac ako polovicu tvoria európske. Nedlhujú však iba turecké banky, ale i turecké spoločnosti.
Jediným pozitívom pri kríze môže byť vývoj v turizme, keď do krajiny pricestovalo od januára do konca júna okolo 16 miliónov zahraničných návštevníkov.
Pomoc Turecku prisľúbil aj Katar a v krajine plánuje investovať 15 miliárd eur. Vzájomná dohoda má pomôcť uľahčiť spoločný obchod, podporiť finančnú stabilitu a zabezpečiť likviditu meny.