Niečo podobné ako v prípade Spojených štátov platí i o vzťahoch Moskvy s jednotlivými krajinami Európskej únie. Aj tu sa geopolitická situácia jednoznačne zlepšila v prospech Putina.
Únia bojuje o samotné prežitie. Briti, ktorí aj pre kauzu otravy bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa bojovou látkou novičok patria medzi najväčších kritikov Putina, riešia úplne iné problémy. Kvôli dohode o brexite sa im rúca vláda a Rusko či Ukrajina tam v súčasnosti zaujímajú len málokoho.
Zmeny oproti roku 2014 nastali aj v niektorých ďalších krajinách Únie. V Taliansku sa chopili moci populisti z Hnutia piatich hviezd a nacionalisti z Ligy severu, ktorí na rozdiel od ich predchodcov na čele rímskej vlády majú k Putinovi podstatne srdečnejší vzťah.
To isté platí aj o rakúskej vláde zloženej z ľudovcov a slobodných. Blízko k Moskve má už tradične český prezident Miloš Zeman či maďarský premiér Viktor Orbán. Tí patria medzi najväčších podporovateľov zrušenia sankcií a obnovenia vzťahov s Ruskom.
Z ich strany nebolo počuť žiadnu kritiku na adresu Putina. Naopak, Zeman naznačil súvislosť medzi nedeľňajším konfliktom a chystanými prezidentskými voľbami, ktoré sa na Ukrajine uskutočnia na jar budúceho roka.