Zástancovia tvrdého brexitu sú toho názoru, že napriek počiatočnej záťaži by sa v strednom až dlhodobom časovom horizonte oplatil. Prevažujú však názory, že by bol viac na škodu, keďže sa o tejto možnosti vystúpenia začalo hovoriť pomerne neskoro.
„V súčasnosti, keď sa ani jedna strana nedokázala na to v časovom horizonte pripraviť, by to skutočne znamenalo obrovský chaos a komplikácie,“ ozrejmuje Kruliš.
Dodáva, že treba nielen vycvičiť colných úradníkov pre plynulejší pohyb cez hranicu, ale ani dohoda o voľnom pohybe sa nedá prerokovať ani za trištvrte roka.
Stále by tak takýto odchod negatívne zasiahol obchodné a investičné vzťahy aj v rámci uvaľovania ciel. Slovensko sa v tomto kontexte skloňuje hlavne pre export automobilov.
Vysokoškolský učiteľ na University of York Michal Horváth v staršom rozhovore v HNtelevízii analyzoval situáciu vo Veľkej Británii pred brexitom.
Minulý rok sa Veľká Británia podieľala na slovenskom vývoze piatimi percentami.
Mayová tiež v minulosti uistila, že tri milióny občanov vrátane stotisíc Slovákov môžu v krajine zostať, a odstránila všetky pochybnosti aj v prípade brexitu bez dohody, potvrdilo pre HN britské veľvyslanectvo.
Dodalo však, že najvyššou prioritou zostáva prijatie dohody o vystúpení.