Ak sa to nepodarí, riešením budú parlamentné voľby. Nad nimi však visia viaceré otázniky, ako aj to, či sa do ich konania ešte viac neposilní pravicová a protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko.
Momentálne sa vo viacerých štátoch teší podpore prevyšujúcej 20 percent a v Brandenbursku je spolu s SPD dokonca na prvej priečke.
V parlamentných voľbách 2017 sa stala treťou najsilnejšou stranou a prvýkrát sa ako extrémne pravicová strana dostala aj do Bundestagu. V predvolebnom boji stavala na témy bezpečnosti, integrácie či boja proti islamu.
Viaceré prieskumy tiež následne ukázali, že vyše polovica ľudí sa rozhodla voliť AfD ako formu protestu proti systému. Teraz sa strana považuje za najväčšiu opozičnú stranu, všetky ostatné strany však s ňou odmietajú spolupracovať.
Krátko po voľbách oznámila odchod zo strany vtedajšia líderka Frauke Petryová, ako dôvod uviedla radikalizáciu strany.
V súčasnosti sú na čele Alexander Gauland a Alice Weidelová. AfD sa dostala do pozornosti v polovici januára, keď sa nemecká kontrarozviedka rozhodla nad ňou posilniť svoj dohľad. Dospela totiž k názoru, že politika tejto strany sa zameriava na podkopanie ústavného poriadku v Nemecku.
AfD schválila tiež začiatkom roka svoj program pre voľby do Európskeho parlamentu. Skloňuje v ňom dexit, teda vystúpenie Nemecka z Únie, ktorý vidí ako nevyhnutný v prípade, ak sa európsky blok v blízkej budúcnosti nezmení.
Lizcová vysvetľuje, že v celonemeckom priemere je ťažké posúdiť, či sa strana tento rok posilní. Rast jej popularity sa však očakáva v krajských parlamentoch „nových“ spolkových krajín ako Sasko, Brandenbursko a Durínsko.