Sme v Indii svedkami nárastu radikalizmu a nacionalizmu nielen vo vládnych kruhoch, ale aj medzi obyvateľstvom?
V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že radikálny nacionalizmus v Indii, ako aj v celej južnej Ázii, je založený na predstave, že kolektivita národa je vytváraná na základe náboženskej identity. Odpoveď však závisí od toho, odkiaľ berieme informácie. Dnes sa zdá, že radikálnych vyhlásení a činov založených na nacionalistickom vyhraňovaní sa voči iným je viac ako v minulosti. Netvrdím, že to tak nie je, ale nie som si tým istý. Za posledné dve desaťročia sa totiž vďaka internetu a sociálnym sieťam významne zvýšil počet tých, ktorí informujú, prípadne dezinformujú o tom, čo sa deje.
Aký je dôsledok tohto javu?
Prirodzene to vytvára priestor aj pre stúpencov nacionalizmu či radikálnejších riešení. Súčasná mocenská garnitúra v Indii tiež nepochybne využíva virtuálny priestor na podporu svojej otvorene nacionalistickej politiky a má aj silnú voličskú podporu. To však automaticky neznamená, že radikalizmu v Indii je viac ako v minulosti, je ho len určite viac vidieť aj počuť.
Prispieva k rozdúchavaniu týchto nálad rétorika premiéra Módího, prípadne návrhy jeho strany v súvislosti so zmenami v zákone o občianstve a procesu vytvorenia národného registra občanov?
Domnievam sa, že premiér je dnes vo svojich vyhláseniach miernejší ako kedysi, čo sa však nedá vždy povedať o regionálnych predstaviteľoch ľudovej strany. Prijatá zákonná zmena v možnosti nadobudnúť indické občianstvo predstavuje zložitejšiu otázku. Predovšetkým sa snaží riešiť problém dlhodobej a ilegálnej imigrácie do krajiny. Nepochybne však prispela k eskalácii súčasnej situácie v Indii svojím veľmi neštandardným opatrením, ktoré člení utečencov v Indii oprávnených požiadať o indické občianstvo podľa princípu naturalizácie na základe náboženskej príslušnosti. Mnohí kritici poukazujú na neústavnosť, ale najmä neférovosť takéhoto princípu.
Sú takéto zmeny v krajine nevyhnutné?
Registrácia občanov, respektíve ich prehľadná evidencia štátom je dlhodobý a vzhľadom na ilegálne migrácie, existenciu množstva možných dokumentov ako aj stavu, keď desaťtisíce ľudí dokážu prežiť bez „papierov“ aj potrebný proces. V spojení so zmenou v možnosti nadobudnúť indické občianstvo však opäť vyvoláva obavy, či niektorí súčasní obyvatelia Indie nebudú čeliť vážnym problémom na základe svojej náboženskej príslušnosti. Vláda však takéto spojenie dementuje.
Tieto opatrenia sú namierené najmä proti muslimom. Mali by byť na pozore aj príslušníci ostatných náboženských menšín vrátane kresťanov? Je tento nacionalizmus spojený s dominanciou hinduistov?
Úprava zákona o občianstve umožňuje utečencom, ktorí pochádzajú z Afganistanu, Pakistanu a Bangladéša, teda krajín, kde dochádza k náboženskému aj etnickému prenasledovaniu, požiadať o indické občianstvo, ak splnia vládou stanovené podmienky. Kritizovaný princíp to znemožňuje muslimom, v čom ich zjavne diskriminuje. Existujú totiž aj príslušníci muslimských menšín, napríklad šíiti či ahmadíjovia, ktorí sú vystavení prenasledovaniu. Paradoxné je, že v Ásáme naturalizácia bangladéšskych hinduistov vyvoláva odpor domácich.
Aké riziká prináša nacionalizmus v takej krajine ako je India?
Akýkoľvek nacionalizmus je v princípe majoritársky, preto jeho presadzovanie vo verejnej sfére so sebou nesie nebezpečenstvo potláčania práv všetkých minorít. Jedna vec je však radikálny nacionalizmus, aký dnes nájdeme aj v indickej politike, a druhá je, či hinduisti sami majoritne podporujú potláčanie práv minorít. To si naozaj nemyslím. Domnievam sa však, že keď dnes politicky eskalovaný majoritarianizmus bude musieť majorite zložiť účty, veľmi ľahko sa môže stať, že populistická bublina spľasne.
India je v súčasnosti považovaná za najľudnatejšiu demokraciu. Je tento prívlastok – demokracia – podľa vás v dôsledku krokov vlády ohrozený?
Nepredbiehal by som situáciu. India od získania nezávislosti zažila viacero zlomových období a vždy sa jej podarilo udržať demokraciu. Dostať krajinu s tak obrovskou diverzitou pod autoritársku kontrolu síce môže byť lákavé, verím však, že súdny politik vie, že v prípade Indie je to len ťažko možné. Dokonca by som povedal aj neželané. Postranným produktom totiž vždy bude neriešená ekonomická situácia a chudoba. Iná vec je, že indickí voliči sú unavení z dlhodobo neriešených problémov, za ktoré vinia desaťročia trvajúcu vládu Indického národného kongresu. To dáva priestor ľudovej strane a jej nacionalizmu. Inú alternatívu zatiaľ nepoznáme.
Aký dosah budú mať kroky vlády na ekonomiku? Pomôže jej to, alebo sa od nej môžu demokratické krajiny Západu odvrátiť?
Nie som expert na ekonómiu, ale väčší dosah na ekonomiku majú asi súčasné dlhotrvajúce protesty, ako uskutočnenie zákonom podporených opatrení. V prípade nejakých tvrdých sankcií zo strany Západu by sa negatívne ekonomické vplyvy asi nedali vylúčiť. Počuli ste však o nejakej reakcii Západu?
Módí v predvolebnej kampani prišiel so sľubom, že Indiu dovedie do klubu superveľmocí. Čo na to hovoríte, môže sa to stať realitou?
Odpoveď záleží na tom, čo myslíme superveľmocou a aké sú kritériá. Štatisticky sa dá vyčarovať všeličo, najmä v tak obrovskej krajine. Iná vec je, že India v mnohých ohľadoch skutočne spravila progres – má vesmírny program, je do veľkej miery ekonomicky sebestačná, investuje do moderných technológií a priemyslu, má múdrych ľudí schopných konať. Napríklad v Dillí za pár rokov postavili metro, my sme o ňom zatiaľ len počúvali. Dokáže sa tiež geopoliticky presadiť. Otázkou však zostáva, či rozvoj je aspoň trochu rovnomerne distribuovaný a či pomáha riešiť problémy chudoby, zdravia a možností občanov. Osobne by som rád veril tomu, že problémy ľudí budú väčšou prioritou akejkoľvek vlády, ako vízia superveľmoci.