Putin nechal odísť z premiérskeho kresla svojho dlhoročného spolupútnika Dmitrija Medvedeva, ktorého nahradil Michailom Mišustinom. Zároveň avizoval ústavné zmeny oslabujúce funkciu prezidenta. „Úvodný návrh z januára znel, že sa celý ústavný systém zmení tak, aby sa prezidentské právomoci rozdrobili medzi viaceré telesá. Získať ich mala najmä horná a dolná komora ruského parlamentu, teda Rada federácie a Štátna duma. Sčasti ich mal prevziať aj Ústavný súd a po novom mala byť do ústavy zaradená taktiež nová inštitúcia – takzvaná Štátna rada,“ uviedol pre HN Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Všetko nasvedčovalo tomu, že si Putin chystá únikové cestičky po svojom odchode z Kremľa v roku 2024 tak, aby si udržal vplyv aj naďalej. Z tohto plánu a napokon aj z celej myšlienky na zmenu však zišlo. „Dôvodom boli veľké rozpory vnútri vládnej garnitúry. Nastal ťažký boj o moc a výsledkom je presný opak oproti pôvodnému plánu. Došlo k centralizácii moci a posilneniu právomocí prezidenta. V najvyššej pozícii tak rozhodne nepríde k zmene,“ doplnil Havlíček.
Podľa neho nebol na tieto zmeny pripravený celý vládnuci systém ruských elít vrátane oligarchov a mocenských i silových štruktúr. „Báli sa neistoty. Ak to porovnáme so situáciou z januára tohto roka, došlo skutočne k otočke o 180 stupňov.“
Putin v parlamente presadil ústavné zmeny, ktoré mu umožňujú, aby sa aj po roku 2024 mohol uchádzať o ďalšie dve funkčné obdobia v kresle prezidenta. Samozrejme, ak sa rozhodne kandidovať vo voľbách. O tom však dnes pochybuje len málokto.
Hoci bol na presadenie ústavných zmien rozhodujúci súhlas parlamentu, ktorý ovláda jeho strana Jednotné Rusko, Putin si vypýtal aj názor Rusov v referende. Zmeny ústavy schválili viac ako tri štvrtiny zúčastnených voličov. Prezident si tak otvoril dvierka k tomu, aby sa čas jeho vlády Rusku predĺžil na celých 36 rokov.