Hoci ani jedna strana to oficiálne nepriznala, vzťahy s tradičným spojencom – Európou – sa mierne ochladili. Naznačili to aj občasné Trumpove vyjadrenia do médií. „Myslím, že máme veľa nepriateľov. Myslím, že Európska únia je nepriateľ, za to, čo nám robia v obchode,“ odpovedal prezident v roku 2018 na otázku moderátora spravodajskej televízie CBS News, kto je najväčším nepriateľom Spojených štátov. Donald Trump vyčítal európskym spojencom aj nedostatočné výdavky na obranu v rámci Severoatlantickej aliancie, ktoré by podľa vzájomnej dohody mali dosahovať dve percentá hrubého domáceho produktu ročne zo strany každej členskej krajiny. Viacerí členovia vrátane Slovenska túto hranicu nedosahujú. Trump pohrozil, že ak sa to nezmení, USA znížia svoje finančné príspevky do NATO.
V reakcii na Trumpove vyhlásenia aj kroky vo vojenskej oblasti v uplynulých vyše troch rokoch sa v Európskej únii opäť začali skloňovať výzvy na posilnenie spoločnej európskej obrany.
Naopak, Spojené štáty sa pod vedením konzervatívneho lídra viac prikláňali k iným spojencom. Medzi nich patrí napríklad Izrael. Biely dom v roku 2017 formálne uznal Jeruzalem za izraelskú metropolu, a to aj napriek rozsiahlym protestom celého arabského sveta aj mnohých ďalších krajín. Na palestínskych územiach kvôli tomu dokonca vypukli nepokoje. V roku 2018 sa potom americká ambasáda presťahovala z Tel Avivu do Jeruzalemu.
A kým vzťahy s Európskou úniou strácali na intenzite, Trump našiel v mnohých bodoch spoločnú reč s novým britským premiérom Borisom Johnsonom. Vzájomne sa ubezpečili, že USA a Británia zostanú po brexite v pevnom spojenectve.