Je to deväťmiliónová vnútrozemská krajina obklopená Ruskom a Európskou úniou z dvoch svetových strán. Jej líder Alexander Lukašenko roky ťažil z tejto pozície a udržiaval v nej autoritatívny režim podľa sovietskeho vzoru. Minulý rok po zmanipulovaných prezidentských voľbách vyšli na celé mesiace do ulíc ľudia, ktorí požadovali odstúpenie prezidenta a uskutočnenie nových spravodlivých a slobodných volieb.
Dnes sa zdá, že v Bielorusku sa ani po dlhotrvajúcich protestoch nič nezmenilo. Občania sa vlani zmobilizovali ako nikdy predtým a chceli dať baťkovi, ako familiárne volajú Lukašenka, najavo, že je čas odísť do dôchodku.
Prezident sa však moci drží zubami-nechtami, tvrdo potláča protesty a stupňuje represie voči vlastnému obyvateľstvu. Najvyhrotenejším príkladom bol únos lietadla, na ktorého palube sedel kritik režimu Raman Pratasievič. Túto udalosť mnohí označili za akt štátneho terorizmu a Európa reaguje väčšou izoláciou.
Po novom dokonca Bielorusko zmenilo podmienky cestovania svojich občanov do zahraničia. Tým, ktorí v cudzine nemajú trvalý pobyt, nebude umožnené opustiť krajinu. A to ani na dovolenkou, či za prácou.
Čo sa deje v Bielorusku? Ako sa bývalá sovietska zväzová republika dostala do tejto situácie? Ako sa Lukašenko dostal k moci a ako sa mu podarilo vybudovať režim, vďaka ktorému si Bielorusko vyslúžilo smutnú nálepku posledná diktatúra Európy?
