Čína je krajinou jedináčikov. Dve generácie detí vyrástli bez súrodencov, strýkov a tiet, bratrancov či sesterníc. Zrod života bol ako mnoho iných vecí v Číne politicky zaťaženou záležitosťou. Odkedy sa v roku 1949 dostala k moci komunistická strana, narábala s obyvateľmi krajiny ako s anonymným číslom, ktoré môže podľa svojej potreby zvyšovať alebo znižovať, ako sa jej zachce.
Dôsledkom toho bolo koncom 70. rokov minulého storočia vydanie zákazu mať viac než jedno dieťa. Minulý mesiac Čína oznámila, že povolí párom mať až tri deti. Rozhodla tak po tom, čo údaje zo sčítania ľudu ukázali prudký pokles pôrodnosti. Krajina pritom bola už v roku 2016 nútená zrušiť svoju desaťročia starú politiku jedného dieťaťa. Nahradila ju limitom dvoch detí, ktorý však nedokázal viesť k trvalému nárastu počtu novorodencov.
So starnutím populácie sa strana rozhodla bojovať. Preto 31. mája na stretnutí politbyra pod vedením prezidenta a generálneho tajomníka ústredného výboru Komunistickej strany Číny Si Ťin-pchinga najvyšší predstavitelia štátu rozhodli, že ďalšie uvoľnenie predpisov na kontrolu pôrodnosti pomôže krajine splniť jej cieľ aktívne sa vyrovnať s demografickým problémom.
Minulý rok sa v takmer 1,5-miliardovej Číne narodilo iba 12 miliónov detí. Je to pokles takmer o 20 percent oproti roku 2019 a najnižší prírastok populácie od 60. rokov minulého storočia, keď sa krajina spamätávala z rozsiahleho hladomoru.
Aj keď celková populácia ešte stále rastie, obyvateľstvo v produktívnom veku dosiahlo svoj vrchol v roku 2010 a odvtedy jeho počet klesá. Veľa Číňanov si kladie otázku, ako by politika troch detí mohla priniesť viac novorodencov, keď sa po verzii limitu dvoch detí požadovaný efekt nedostavil. Prečo limit nezrušiť úplne?
Organizácia pre ľudské práva Amnesty International navyše pripomína, že aj politika troch detí je rovnako ako jej predchodkyne stále porušením sexuálnych a reprodukčných ľudských práv.
