Vyzerá to tak, že 20 rokov vojny proti terorizmu nakoniec vyústi do občianskej vojny. Západ sa sťahuje preč a Taliban dobýva mesto za mestom a základňu za základňou. Najdlhšia vojna Ameriky bola drahá. Nasadenie jedného vojaka údajne stálo jeden milión dolárov denne. Zahynuli v nej viac ako dve tisícky z nich a podľa niektorých odhadov státisíce Afgancov. NATO na čele so Spojenými štátmi vtrhlo do stredoázijskej krajiny 7. októbra 2001. Naši vojaci sú už doma a poslední vojaci Aliancie sa z Afganistanu majú stiahnuť v deň 20. výročia teroristických útokov z 11. septembra 2001.
Členovia radikálneho islamského hnutia Taliban za posledný týždeň rýchlo rozšírili svoju územnú kontrolu v krajine. Dnes už ovládajú viac ako polovicu Afganistanu a blížia sa k hlavnému mestu Kábul. Podľa hodnotenia amerických spravodajských služieb by mohla afganská vláda padnúť do šiestich mesiacov od odchodu amerických vojsk.
Bidenova vláda čelí základnej otázke, že nech už bude v Afganistane akékoľvek vládne zriadenie, podstatné je, či bude predstavovať hrozbu pre Spojené štáty. Dnes nikto nevie, čo sa stane, ak sa Taliban dostane až do Kábulu. Zasiahnu v takom prípade USA alebo NATO? Jednou z alternatív pre krajinu môže byť, že časť z nej bude ovládaná Talibanom a časť bude pod správou demokratickej vlády.
Ak by však Taliban úplne prevzal moc, mohol by predstavovať pre Ameriku nejakú hrozbu tak ako v 90. rokoch? Keď budú v krajine porušované ľudské práva, svet môže režim neuznať, sankcionovať alebo ho izolovať. Ak však nebude poskytovať útočisko teroristickým skupinám, USA ho pravdepodobne nechajú na pokoji. Odsúdia tým však milióny Afgancov na islamistickú krutovládu.
