Pálčivá otázka manažmentu vodných zdrojov Afriky sa týka rýchleho rastu populácie a extenzívneho využívania nerastných zdrojov za účelom zvyšovania žalostnej životnej úrovne chudobného kontinentu. Ako tieto problémy vyeskaluje klimatická zmena? Hrozí nebodaj už dnes otvorený konflikt o vodu? Dokáže si Afrika riešiť svoje spory sama?
V poslednom čase sa napätie medzi Egyptom, Sudánom a Etiópiou okolo novej etiópskej priehrady na Modrom Níle stupňuje najmä po tom, čo Etiópia oznámila, že znova začala napúšťať nádrž. Egypt požaduje, aby priehrada nebola naplnená bez právne záväznej dohody o spravodlivom prerozdeľovaní vôd Nílu. Rozhovory o znení takejto zmluvy sa vedú už roky. Egypt taktiež urgoval svoju výzvu medzinárodnému spoločenstvu, aby sa do mierového riešenia sporu zapojili aj svetoví hráči. Spojené štáty už pohrozili, že v prípade nevyriešenia konfliktu a nedosiahnutia dohody zadržia Etiópii rozvojovú pomoc.
Etiópia v júli druhé napĺňanie svojej megalomanskej priehrady predsa len uskutočnila a má tak už údajne dostatok vody na spustenie prvých dvoch turbín. Aby sme lepšie pochopili, aká dôležitá pre krajinu bude nová vodná elektráreň, musíme si uvedomiť, že v Etiópii žije 70 miliónov ľudí bez elektrickej energie, čo sú takmer dve tretiny obyvateľstva.
Addis Abeba preto tvrdí, že projekt je kľúčový pre rozvoj krajiny. No pre Egypt a Sudán je Níl zdrojom životne dôležitej pitnej vody pre ľudí, poľnohospodárstvo aj priemysel. Tieto krajiny na dolnom toku sa teraz sa boja, že jej môžu mať nedostatok. „Našim bratom v Etiópii odkazujem, že ak sa dotknú čo i len kvapky egyptskej vody, budú všetky možnosti otvorené,“ varoval egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí. Etiópsky premiér Abiy Ahmed na varovanie odpovedal, že žiadna sila nezabráni postaviť priehradu. „Ak bude treba ísť do vojny, milióny našich vojakov na ňu budú pripravené.“ Silné slová od držiteľa Nobelovej ceny za mier. Po nich v regióne stúpa riziko ozbrojeného konfliktu a situácii nepomáha ani občianska vojna priamo vnútri Etiópie.
