Francúzsko ako politický líder Európy, jej ekonomický motor a hlavná tvár dialógu s ostatnými svetovými veľmocami? Možno v predstavách Elyzejského paláca či úradníkov v Bruseli. Bežný Francúz sa však za priveľkého stúpenca Európskej únie považovať nemôže.
Nasvedčuje tomu aj prieskum britskej agentúry YouGov z polovice februára tohto roka – ak by sa konalo referendum o budúcnosti Francúzska v EÚ, za zotrvanie by hlasovala menej ako polovica voličov. Nálady týkajúce sa členstva Paríža v Severoatlantickej aliancii sú ešte menej priaznivé.
Vysvetlenie je jasné – Francúzov dianie v Európe príliš nezaujíma. A to napriek tomu, že práve francúzsky prezident tvorí spolu s nemeckým spolkovým kancelárom hlavný líderský tandem, ktorý rozhodujúcou mierou vtláča podobu európskej zahraničnej politike.
Svet sa o tom presvedčil aj počas nedeľňajšieho druhého kola prezidentských volieb, v ktorých potvrdil rolu favorita úradujúci šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron. V jeho predvolebnom programe, ako i v programe jeho súperky Marine Le Penovej, sa témy súvisiace s Úniou vyskytovali len minimálne. A ak aj áno, tak v prípade Le Penovej s výsostne negatívnymi konotáciami.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, prostredníctvom čoho sa Francúzi snažia obnovovať svoj stratený vplyv, ktoré regióny sú pre nich zaujímavejšie než Európa aj prečo zámorské územia uprednostnili Le Penovú pred Macronom.